Skladba č. 144
Rudolf Prytz, Nemecko
Allg. Zeitung Chemnitz, 1925
        |
Mat 2. ťahom (2+4)
Šach – Mat – Pat
(16. 4. 1993)
Skladby, v ktorých má biely iba dva kamene sa volajú minimálky. Ak v takej úlohe má čierny menej ako šesť kameňov, je minimálka zároveň miniatúrkou. Takéto dvojťažky sú pomerne zriedkavé, najmä keď má byť obsah bohatý. V č. 144 od nemeckého autora Rudolfa Prytza (7. 12. 1899 – 23. 8. 1971) je na každý ťah v pozícii diagramu pripravený mat – 1...g6(g5), V~ 2.Dh8, D:g2 mat. Takáto skladba sa tiež nazýva núdzovka (názov vyšiel z toho, že v takýchto postaveniach je biely v núdzi o ťahy a úvodník obvykle situáciu zmení; starší ale stále používaný názov pre skladby tohto typu je "biely na ťahu" z anglického termínu "White to play"). Teraz stačí už iba zistiť, čo sa stane po správnom úvodníku, pretože vyčkávací ťah neexistuje.
|
Skladba č. 144 Rudolf Prytz, Nemecko Allg. Zeitung Chemnitz, 1925
Mat 2. ťahom (2+4) |
Kontrolná notácia: biely Kg3 Db2 (2), čierny Kh1 Vg1 Pg2 g7 (4) – biely začne a dá mat najneskôr druhým ťahom.
Riešenie pošlite najneskôr do 22 dní na adresu redakcie Slovenského denníka, Žabotova 2, 811 04 Bratislava s poznámkou ŠACH pri adrese. Jeden správny riešiteľ získa šachovú publikáciu.
Riešenie skladby č. 136 (Galickij) z 19. februára 1993. Po nádhernom úvodníku 1.Vd2 tempo vyjdú dva modelové maty, ktoré vytvárajú echo: 1...Kf4, S:d2 2.Vf2, Df1 mat. Galickij měl zajímavé skladby a je škoda, že je málo publikován a znám (Ing. J. Karel, Praha). Nečakaný úvodník s cieľom nepustiť čierneho strelca k polu e3 (B. Moravčík, Banská Bystrica).
Odmenu za správne riešenie dostane František Vítek, Pribinova 964/ 3–5, 017 01 Považská Bystrica.
* Práve vyšlo tretie číslo Československého šachu 1993 opäť s bohatým obsahom. Jedna strana z pera Jiřího Veselého je venovaná výrokom Roberta Fischera, ktorý 3. marca 1993 oslávil abrahámoviny. Jeden z nich vyberáme: "Ty ma nepoznáš? Ja som predsa Bobby Fischer, najväčší šachový génius na svete. Nie? Tak potom nemôžeš byť príliš inteligentná." (Fischer v Štokholme k jednej švédskej blondýnke v tanečnej sále, kde sa len prizeral. Deva sa ho spýtala, ako sa volá. Po tomto rozhovore Bobby tanečnú sálu opustil.) (ij)