Vzad << ● >> Vpred

Šach

Vedie Jozef Linder

(14. 3. 1959)

Kontrolná notácia: b. Kb6, Vd5, Se4, Sf6, Pc3 (5), č. Kc4, Vd7, Vc1, Pb3, b7, d6 (6) – mat 2. ťahom. Pozor na zvodnosti. Úloha obsahuje dva varianty zložitého blokovania. Riešenie pošlite do 14 dní na adresu Jozef Linder, Hájniky č. 14, okr. Zvolen.

Riešenie úlohy č. 7 (Reiprich): 1.Vd4–d6 tempo V~ 2.Dd4 mat, 1...V:d6 2.Dc3 mat, 1...K:d6 2.Db6 mat, 1...Kc4 2.Vc6 mat, 1...b5 2.Dd4 mat. Tempovka s dobrým úvodníkom, ktorý uvoľňuje 2 polia a len jedno berie.

Riešenie úlohy č. 8 (Belčák): 1.Dc8–c2 hr. 2.Dg2 mat, 1...Vf2 2.Dd1+ Vf1 3.D:f1 mat, 1...Sf2 2.D:e4+ Kg1 3.Dg2 mat, 1...Vg1 2.De4+ atď. Všimnite si, že na poli "f2" si čierne figúry (veža a strelec) navzájom v obrane prekážajú (križujú si línie, a to: veža v prvom variante uzaviera pôsobnosť strelca na e1 a strelec v druhom variante pôsobnosť veže na pole f3. Je to tzv. téma Grimshaw (vyslov grimšó).

Máte radi problémový šach?

Medzi praktickými šachistami je mnoho takých, ktorým problémový šach nie je veľmi pochuti. Svoje antipatie k šachovým úlohám obyčajne zdôvodňujú tým, že im, ako praktickým hráčom nič úlohy neposkytujú, že to nič spoločného so skutočným šachom ani nemá, veď vraj tie úlohy ani nevyzerajú na skutočný priebeh šachovej partie.

Je chyba, že každý z týchto anti–problémistov posudzuje šachové úlohy práve len z povrchného pohľadu na diagram, bez toho, aby si postavenie diagramu postavil na šachovnicu a pokúsil sa vniknúť do vnútorného obsahu skladby. Neuvedomuje si, že každým jedným diagramom predstupuje pred neho autor–skladateľ, ktorý mu prostredníctvom figúr, rozostavených na šachovnici chce niečo vyjadriť, tak ako z tónov hudobný skladateľ, lebo z farieb maliar. Vniknutie do obsahu, pochopenie harmonickej súhry figúr zanecháva práve také dojmy a pocity, ako precítenie umeleckého diela. Napokon na pripojenom diagrame posúďte sami dôvtip a dovednosť skladateľa.

Kontrola diagramu: b. Ke7, Sa1, Jh6 (3), č. Kh8, Pg7, h7 (3).

Ani ten najortodoxnejší šachista nebude pochybovať, že toto postavenie vzniklo z partie. Je to normálne postavenie čierneho kráľa po rošáde. A čo v tom videl autor–úlohár? Obyčajné postavenie, v ktorom stojí čierny pred trojťahovým matom. Po ťahu bieleho čokoľvek bude ťahať čierny, nepomôže mu, biely ho v nasledujúcich dvoch ťahoch zmatuje. To je celkom jednoduché, však? Ale autor–úlohár hovorí viac: obráťte si postavenie hore nohami, o 180 stupňov, t. j. b. Kd2, Ja3, Sh8 (3), č. Ka1, Pa2, b2 (3) a vznikne úplne nová trojťahová úloha s novým riešením. Čo sa zmenilo? Praktický hráč vidí, že čierny v koncovke má možnosť dosiahnuť premeny jedného z dvoch svojich pešiakov na dámu a pokračovať v hre. Autor–úlohár však svojím kombinačným dôvtipom vidí, že púha zmena chodu pešiakov stačí na to, aby vznikla úplne nová pozícia s novým obsahom. Iste na tomto príklade sa dá pochopiť hodnota šachovej skladby a šikovnosť šachistu–skladateľa.

Čo na to naši čitatelia? Vyskúšajte si svoje riešiteľské schopnosti a pošlite nám do týždňa riešenie týchto dvoch orieškov. Správnych riešiteľov uverejníme!

Vzad << ● >> Vpred