Vzad << ● >> Vpred

Šach – Mat – Pat

( 7. 2. 1991)

Na východnom Slovensku vyrástlo v posledných rokoch desiatky nadaných šachových skladateľov. K jedným z nich patrí aj Ivo Lebloch, žijúci v Humennom. V dnešnej jeho skladbe č. 41 možno objaviť šesť tematických zvodností a celkove s riešením sedemfázovú zámenu jedného matu.

Kontrolná notácia: biely Kg2 Da5 Sb3 Jd5 Jf3 Pb4 b5 d2 g3 g5 (10 kameňov), čierny Ke4 Pg6 (2 kamene) – biely začne a po každom ťahu čierneho dá ihneď mat.

Dvoch správnych riešiteľov odmeníme knihou, ak nám správne riešenie zašlete najneskôr do 12 dní na adresu redakcie Slovenského denníka, Martanovičova 25, 819 32 Bratislava s poznámkou ŠACH–MAT–PAT pri adrese.

Riešenie skladby č. 36 (Shire) z 3. januára 1991. Zdanlivé hry 1...Vd6 2.S:d6 mat, 1...V:d5 2.D:d5 mat. Zvodnosť 1.Sc3? hrozí 2.Jc6 mat (2.Vf5?), 1...Vd6 2.Vf5 mat, 1...Sa4(b3) 2.D:e2 mat, viazne na 1...Vc8! Rieši 1.Da1 hrozí 2.Vf5 mat (2.Jc6?), 1...V:d5 2.Jc6 mat, 1...Df4 2.Ve6 mat, 1...Vf8 2.Sd6 mat. A. Derfényi, Spišská Nová Ves: Vtipná a poučná skladba na pseudo–leGrandovu tému. Skladba č. 26 bola lepšia, lebo mala utajenejší úvodník. Ing. A. Ivančo, Banská Bystrica: Veľmi pekná úloha na danú tému, i keď prvý ťah nie je ťažké nájsť. J. Janočko, Humenné: Dáma priviazala jazdca lepšie ako strelec. Hra 1...Sa4 2.D:e2 vo zvodnosti je jedinečná. P. Vojtela, Klátova Nová Ves: Dobrý úvodník priviazal čJd4 – ostatné prišlo samo. Obsahové lepšia skladba ako č. 26. M. Jurkovský, Prešov: Skladba č. 26 bola riešiteľsky náročnejšia a konštrukčne i obsahovo bohatšia. V. Boldižár, Košice: Biely úvodníkom znehybnil čJd4 a získal voľné ruky pri matovaní vežou a jazdcom. Č. 26 sa mi páči viac, lebo má krásny tichý úvodník v riešení a aj vo zvodnosti. A. Szakáll, Nitra: Skladba č. 36 je zrozumiteľnejšia, ako skladba č. 26.

Odmenu za správne riešenie dostanú: Emil Piatrik, Kameničany 13, 018 54 p. Slávnica a František Sabol, Gagarinova 18, 736 01 Havířov–Bludovice.

* Minulý mesiac uplynulo 50 rokov od smrti doktora filozofie a matematiky, bývalého majstra sveta (1894–1921) a zakladateľa psychologického šachu – Emanuela Laskera (24. 12. 1868 – 11. 1. 1941). Už ako 26–ročný vyzýva pražského rodáka Wilhelma Steinitza (14. 5. 1836 – 12. 8. 1900) a titul majstra sveta získava víťazstvom 10:5(=4). Málokto vtedy veril, že tento titul bude vlastniť 27 rokov, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo. Titul úspešne obhajoval šesť krát: v odvetnom zápase so Steinitzom 1896 10:2(=5), 1907 s F. J. Marshallom 8:0(=7), 1908 s S. Tarraschom 8:3(=5), 1909 s D. Janowským 7:1(=2), 1910 s K. Schlechterom 1:1(=8) a znovu s D. Janowským 8:0(=3). Veľké šťastie mal v zápase s Schlechterom, keď Rakúšan pred poslednou partiou viedol 1:0(=8) a k titulu majstra sveta mu v poslednej partii stačila remíza. Partiu však prehral a titul ostal Laskerovi. Titul majstra sveta stratil Lasker v zápase s Kubáncom J. R. Capablankom, ktorý prehral 0:4(=10). Po strate titulu majstra sveta vyhral ešte turnaj v Moravskej Ostrave (1923) a New Yorku 1924 s náskokom 1,5 boda pred Capablankom a Alechinom, v Moskve 1925 bol druhý za Bogoľubovom a po 10–ročnej prestávke tretí v Moskve 1935 o 0,5 boda za Florom a Botvinnikom. Po tomto turnaji ostáva ako emigrant pred fašizmom v ZSSR. V roku 1938 odchádza do USA, kde aj zomrel.

* Výsledok štvrťročnej riešiteľskej súťaže (skladby č. 19–35) uverejníme v nasledujúcej rubrike. (ij)

Vzad << ● >> Vpred