Šachové okienko
(29. 6. 1989)
Vyhodnotenie dlhodobej súťaže v riešení šachových problémov
Víťazná považskobystrická trojica
Začiatkom roka 1982 sme pokusne zaradili do Šachového okienka i dlhodobú súťaž pre riešiteľov. Počet účastníkov bol 23. Dostatok literatúry o kompozičnom šachu (ale i naša rubrika) spôsobili nevšedný záujem v tomto VIII. ročníku – "rekordných" 75 riešiteľov z rôznych kútov nášho okresu (aj traja mimookresní).
Boli medzi nimi piati nositelia II. a 29 III. výkonnostnej triedy v riešení. Boj o majstra okresu umocnila účasť 7 víťazov resp. spoluvíťazov doterajších ročníkov.
Klasifikačná hodnota súťaže sa prejavila i v kvalite zasielaných riešení: mnoho riešiteľov získalo navyše body nielen u originálnych (čo neprekvapuje), ale najmä u reprodukovaných šachových problémoch. T. a M. Porubanovci dokonca napísali paradoxnú myšlienku: – Súťaž by mala mať iba dobré problémy – s jedným riešením, bez duálov.
Že i nekorektný problém sa páči, svedčí poznámka J. Matejku k č. 156 (Kubbeľ): – Škoda nekorektnosti, elegantná forma s krásnymi obeťami a analógiou matov. "Tlačiarenský škriatok" vlúdil do niektorých textov nepresnosti. Objavil ich P. Kolek. Problém č. 152 obsahoval zvodnosť (nie zodpovednosť), partie na poučenie mali byť Plachetka – Zinn (nie Zinner) a Rabinovič – Levenfiš, problém č. 160 bol skomponovaný v roku 1893 (nie v r. 1964), iniciálky mena autorky sú však správne W. J. Bairdová – W–Winter vzniklo z dievčenského mena, niektoré pramene uvádzajú iniciálky W. E. B. (Edit).
Do 5. kola (č. 155) tvoril vedúci pelotón 13 riešiteľov s plným bodovým ziskom. K problému č. 156 veľa riešiteľov napísalo, že je neriešiteľný, no nenapísali autorovu intenciu ani ťah, po ktorom bol riešiteľný nie v 10., ale až v 13. ťahu (6...Sf4). Nasledovali bodové straty a zníženie vedúceho pelotónu na deviatich. Rozhodnutie padlo pri č. 157 – štúdia sa prejavila ako najväčšia prekážka pre mnohých riešiteľov. Niektorí uvádzali zdanlivo rovnocenný úvodník 1.g7? (namiesto 1.a8D!) – tento nevychádzal pre 1...Sh6 2.a8D S:g7! 3.V:g7 V:a8! a čierny vyhrá! Hoci štúdiu zvládlo 12 riešiteľov, do čela sa dostala trojica Považskobystričanov. V druhej polovici súťaže vyriešili všetky problémy a so stopercentným ziskom bodov získali ex aequo titul majstrov okresu na rok 1989. Pre Ing. Antona Martausa a Pavla Moščoviča to bol už druhý titul (po r. 1987), prekvapením bol mladý riešiteľ Ján Matejka, ktorý si vybojoval II. výkonnostnú triedu v klasifikácii riešiteľov. Výborný výkon podal i zrakovopostihnutý Š. Bielik. Za povšimnutie stojí dominantné postavenie riešiteľov z okresného mesta.
Riešenie štúdie č. 164 (Kralin a Kuznecov) z 25. 4. 1989: 1.e6! Vd3 2.Sc5 h2 3.K:h2 V:f3 4.e7 Kf1! 5.Sg1!! (nie 5.Sd4? Va3 6.e8D Vh3+ 7.K:h3 – pat) – 5 bodov.
Za správne a úplné vyriešenie problémov č. 151 až 164 bolo možné získať 62 bodov.
Poradie riešiteľov a kto bude odmenený knihami uverejníme v nasledujúcom čísle okresných novín.
Marián Cyprian