Vzad << ● >> Vpred

Šachový kútik

(12. 12. 1972)

Kontrolná notácia: biely Kd5 Se3 Pg6 (3 kamene), čierny Kf8 Pe7 h7 (3 kamene), biely začne a aj pri najlepšej obrane čierneho vynúti výhru. Riešenie pošlite do 10 dní na adresu redakcie Technických novín, Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 11. Spomedzi správnych riešiteľov vyžrebujeme troch výhercov knižných cien.

Zaslúžilým umelcom ZSSR stal sa roku 1928 Alexej Alexejevič Troickij – ani maliar, ani sochár, ani hudobný skladateľ, ani baletný majster, ale skladateľ šachový, autor vyše 1000 šachových štúdií, jeden z najslávnejších šachových umelcov všetkých čias. Narodil sa 14. marca 1866 v Petrohrade, vyše 30 rokov pracoval ako lesník v Smolenskej gubernii, ale posledných 10 rokov prežil opäť v Leningrade, kde zomrel v auguste 1942, v čase hitlerovskej blokády. Už prvé štúdie Troického (počnúc r. 1895) vynikali originálnosťou a hĺbkou kombinácií, ťažkosťou riešenia a ľahkosťou a ekonómiou formy. V ďalšej svojej činnosti Troickij objavil mnoho nových obratov a ideí, ako napr. tzv. tému dominácie, systematických pohybov, pozičnej remízy, premeny pešiakov na slabšie figúry a mnoho ďalších. Veľmi cennou pre teóriu koncoviek bola jeho práca v oblasti analýzy postavení dvoch jazdcov proti pešiakom. Okrem toho je Troickij známy ako autor vynikajúcich statí a kníh, kde ako prvý na svete vysvetlil zásady umeleckej práce v šachovej skladbe. Odrazom jeho správnych názorov na kompozičný šach ako na druh umenia bol aj titul, ktorý mu za mimoriadne zásluhy udelili – je len škoda, že neskôr pri hodnotení šachových skladateľov získali prevahu tendencie športové a z umelcov sa stali majstri športu.

Na našom diagrame dnes prinášame jednu z prvých štúdií Troického, nie ťažkú, ale rozhodne slávnu prácu, uverejnenú prvý raz v šachovej rubrike novín "Novoje vremia" za redakcie najväčšieho ruského praktického šachistu M. I. Čigorina, ktorý svojím záujmom o tvorbu nového autora zohral dôležitú inšpirujúcu úlohu pri jeho umeleckom raste.

Vzad << ● >> Vpred