Vzad << ● >> Vpred

ŠACH

(8.7.1983)

Kontrolná notácia. 1443: b. Kh2 Db7 Vc3 Vh6 Sc8 Sh4 Jd5 Je7 Pb4 f6 (10), č. Kd6 De8 Vc4 Vh8 Sa5 Se6 Ja8 Jc5 Pe5 h3 (10), biely začne a dá mat druhým ťahom. 1444: b. Kh2 De2 Vd1 Vf1 Sc8 Se1 Pc4 f6 h5 (9), č. Ke5 Sa1 Jb7 Jh7 Pc6 e4 g5 g6 h4 (9), biely začne a dá mat druhým ťahom. 1445: b. Kd2 Vb5 Jb6 Pg5 (4), č. Kg8 Vg7 Pa7 f6 f7 (5), biely začne a vynúti výhru. V prvej dvojťažke sa všetko odohráva po úvodníku, druhá obsahuje zvodnosť 1.Df2?. Štúdia sovietskeho skladateľa Leonida Kubbela (o ktorej sa zmieňujeme aj nižšie) má tento úvod: 1.Jd5 f:g5 (ináč, napr. aj po 1...V:g5, nasleduje 2.J:f6+ s teoretickou výhrou) 2.Je7+ Kf8 3.Jf5! Vg7~ 4.Vb8 mat, ale čo nasleduje po 2...Kh8!? Riešenie oboch dvojťažiek a prípadne aj dokončenie riešenia štúdie pošlite do 13 dní na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 815 80 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese. Dvoch správnych riešiteľov odmeníme knihami.

Riešenie problému č. 1434 (Salai) z 3. júna: a) 1.Ve8 tempo 1...e:f5 2.Sd8 mat, nejde naopak 1.Sd8? e:f5 2.Ve8??, b) 1.Va5 tempo 1...c:b4 2.Sa6 mat, nie 1.Sa6? c:b4 2.Va5??. Analogické úvodníkové paradoxy: zaclonenie línie znemožní manéver s opačným poradím ťahov bieleho.

Riešenie problému č. 1435 (Mlynka) z 3. júna: a) 1.S:h7 f4 2.g7 mat, b) 1.g7 f4 2.De2 mat, c) 1.De2 f4 2.S:h7 mat. V jednotlivých dvojníkoch opäť nejde opačné poradie ťahov (to je príbuznosť s č. 1434), zato však nasleduje nový mat, a tieto úvodníkové paradoxy vytvárajú cyklickú formu. Pravda, časť rozhodcov nemá v obľube dvojité zmeny vo dvojníkoch.

Knihy za riešenia problémov č. 1434 a 1435 vyhrávajú: Vladimír Klein, 035 51 Veľký Folkmár 88 a Pavol Ondrek, Švermova 79/6, 034 01 Ružomberok.

* * *

Cestami šachovej tvorby

Tak znie preklad názvu novej knihy známeho moskovského šachového skladateľa a publicistu Jevgenija Umnova ("Puťami šachmatnovo tvorčestva"). Je to unikátna monografia o vežiach, jazdcoch a pešiakoch, a ich súčinnosti, sile a slabosti v partiách, štúdiách a úlohách. Nájdeme v nej kapitoly o histórii šachu, teórii koncoviek, umeleckých aspektoch kompozície, porovnaní šachu hraného s kompozičným a ešte o všeličom inom, ale najmä množstvo zaujímavých a bohato komentovaných príkladov.

Pre našich čitateľov sme vybrali dva. Prvý (b. Kf2 Vd8 Je4 Pa2 f3 (5), č. Kg7 Vc6 Pa5 g6 h7 (5), biely na ťahu) pochádza z partie Alechin – Nimzovitch (Peterburg 1914) s týmto priebehom: 42.Vd7+ Kh6 43.Kg3 Vc4 44.Jf2 Kg5 45.Vd5+ Kf6 46.V:a5 a čierny sa vzdal. Je pritom zaujímavé, že čierny nemohol hrať 43...Vc2? pre 44.f4 V:a2 45.Jg5 a 46.V:h7 mat, ale ani (po 44.Jf2) 44...Va4? 45.Jg4+ Kh5 46.Vd5+ g5 47.Vd6 a 48.Vh6 mat. Alechin na oba maty upozornil, ale nevšimol si (alebo mu bolo jedno), že ide o dokonalé poschodové echo. Napokon nemôže byť jasné, či si Nimzovitch zvolil inú formu prehry práve preto, že nechcel dostať jeden z týchto matov.

Druhý príklad zo štúdiovej tvorby je na dnešnom diagrame č. 1445. Nemenej slávny Kubbel realizoval vo svojom diele taktiež echové maty, ale dokopy až tri, a pritom naprosto uvedomelé (lebo v štúdii sú varianty rovnocennou zložkou obsahu a nie otázkou analýz). Autor knihy v komentári dodáva, že tieto príklady názorne ukazujú na rozličný prístup hráčov a skladateľov: "Moment echového opakovania je cudzí psychológii šachistov-praktikov, zato hrá dôležitú úlohu v kompozícii."

Sme zvedaví na komentáre našich čitateľov k tejto otázke, ak správne vyriešia Kubbelovu štúdiu.

Vzad << ● >> Vpred