Vzad << ● >> Vpred

ŠACH KAŽDÉMU

(9.1.1981)

Šach je najlepšou gymnastikou mozgu – tento okrídlený citát z V. I. Lenina vystihuje vlastne všetko, čo môžeme povedať o význame šachu pre človeka súčasnosti. Šach má pritom to jedinečné postavenie, že sa ním zaoberajú ľudia všetkých vekových kategórii, všetkých profesií a všetkých štátov. Každý v ňom nájde (alebo môže nájsť) istú príťažlivosť, šach má v sebe čosi z vedy, niečo z umenia a kúsok zo športu, spájajú sa v ňom prvky rozumové, estetické a súťaživé. Nedivte sa, ak niekto dokáže presedieť hodiny nad šachovnicou.

Naša šachová rubrika má už 16 rokov a za ten čas si získala tisícky čitateľov, ktorí do nej napísali a desaťtisíce tých typických, ktorí čítali, prípadne aj riešili, ale mlčali. Mnohých pritiahla k vážnejšiemu záujmu o šach, ale dosiaľ vždy predpokladala isté základné znalosti. Dnes však chceme urobiť výnimku a mimo rubriky sa obraciame na všetkých čitateľov uverejnením pravidiel šachu. Je to pokus o formuláciu pravidiel čo najpresnejším, ale pritom jednoduchým, názorným a stručným spôsobom (na rozdiel od oficiálnych pravidiel medzinárodnej šachovej federácie FIDE, ktoré sú na viacerých miestach zbytočne obšírne a inde zas nepresné, alebo až nejasné). Skúsení šachisti môžu k návrhu napísať pripomienky a nešachisti sa z neho môžu šachu naučiť. Na prípadné dotazy radi odpovieme v kútiku pre začiatočníkov, ktorý sa stane občasnou súčasťou našej pravidelnej šachovej rubriky.

Pravidlá šachu

(1) Šach je hra, založená na ťahoch bieleho a čierneho po šachovnici.

(2) Šachovnica je súhrnný názov pre 64 štvorcových polí, zoskupených do štvorca 8×8, striedavo bielych (jednej farby) a čiernych (druhej farby); ľavé dolné pole je čierne; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich stranami, sa nazýva frontála; skupina polí v jednom smere, navzájom sa dotýkajúcich vrcholmi, sa nazýva diagonála.

(3) Biely je súhrnný názov pre kamene biele (jednej farby), čierny je súhrnný názov pre kamene čierne (druhej farby); zároveň je to označenie šachistu, ktorý pohybuje kameňmi danej farby; biely a čierny sú súperi.

(4) Kameň je súhrnný názov pre kráľa, dámu, vežu, strelca, jazdca a pešiaka.

(5) Na jednom poli môže stáť buď jeden kameň (obsadené pole), alebo nijaký kameň (prázdne pole); rozmiestnenie kameňov na šachovnici sa nazýva postavenie.

(6) Ťah je premiestnenie kameňa buď na prázdne pole (krok), alebo na pole obsadené súperovým kameňom (branie); zvláštne ťahy: rošáda, premena pešiaka, branie mimochodom.

(7) Partia je sled ťahov, začínajúci sa základným postavením partie a končiaci sa výhrou bieleho, alebo výhrou čierneho, alebo remízou; základné postavenie partie je na diagr. 1.

(8) Voľba ťahu závisí iba od šachistu, ktorý ho vykonáva.

(9) Prvý ťah v partii vykonáva biely, po ťahu bieleho nasleduje ťah čierneho a po ťahu čierneho nasleduje ťah bieleho.

(10) Kráľ je kameň, ktorý po vlastnom ťahu, alebo po ťahu iného kameňa rovnakej farby nesmie byť v šachu (kráľovi).

(11) Šach (kráľovi) je postavenie, v ktorom na pole kráľa pôsobí súperov kameň.

(12) Kameň pôsobí na pole, ak na tomto poli môže brať súperov kameň, pôsobí však naň aj vtedy, keby toto branie nemohol uskutočniť pre porušenie pravidla 10.

(diagr. 1)

(13) Kráľ (grafické znázornenie: biely , čierny ) je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá na najbližšie pole po frontále alebo diagonále v akomkoľvek smere.

(14) Dáma ( ) je kameň, ktorý ťahá buď ako veža, alebo ako strelec.

(15) Veža ( ) je kameň, ktorý (s výnimkou rošády) ťahá po prázdnej frontále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej frontály stojí kameň opačnej farby, veža ho môže brať.

(16) Strelec ( ) je kameň, ktorý ťahá po prázdnej diagonále v akomkoľvek smere o ľubovoľný počet polí; ak na konci prázdnej diagonály stojí kameň opačnej farby, strelec ho môže brať.

(17) Jazdec ( ) je kameň, ktorý ťahá na druhé najbližšie pole opačnej farby v akomkoľvek smere bez ohľadu na to, ktoré z ostatných polí šachovnice sú prázdne a ktoré obsadené.

(18) Pešiak ( ) je kameň, ktorý kráča len po frontále smerom dopredu o jedno pole; zo základného postavenia partie môže kráčať o jedno, alebo o dve polia dopredu; berie o jedno pole po diagonále vo dvoch smeroch dopredu; smerom dopredu sa rozumie smer, ktorým sa kameň približuje k súperovi (vzťahovaný na základné postavenie partie); zvláštne ťahy: premena pešiaka, branie mimochodom.

(19) Súčasťou ťahu pešiaka na posledné pole je jeho odstránenie zo šachovnice a nahradenie dámou, vežou, strelcom, alebo jazdcom rovnakej farby na tom istom poli; takýto ťah sa nazýva premena pešiaka; pešiak sa premení na jeden z uvedených kameňov bez ohľadu na druhy a počty ostatných kameňov na šachovnici.

(20) Pešiak, ktorý môže brať súperovho pešiaka bezprostredne po jeho kroku zo základného postavenia partie o jedno pole, môže ho brať aj bezprostredne po jeho kroku o dve polia, a to práve tak, ako keby bol kročil iba o jedno pole; takýto ťah sa nazýva branie mimochodom.

(21) Rošáda je súčasný ťah kráľa a veže tej istej farby z polí, na ktorých stoja v základnom postavení partie: kráľ ťahá o dve polia smerom k veži a veža, ku ktorej sa priblížil, postaví sa na pole medzi pôvodným a novým poľom kráľa; rošádu možno vykonať len vtedy, ak sú polia medzi kráľom a vežou prázdne, ak kráľ a veža od začiatku partie neťahali a ak na pôvodné a nové pole kráľa, ako aj na pole medzi nimi nepôsobí súperov kameň.

(22) Partiu vyhrá ten, po ktorého ťahu je súperov kráľ v mate.

(23) Mat je šach (kráľovi), ktorý nemožno bezprostredne nasledujúcim ťahom zrušiť.

(24) Partia sa končí remízou, keď je biely alebo čierny v pate, alebo keď sa rovnaké postavenie v priebehu partie opakuje trikrát pri ťahu toho istého súpera, alebo keď sa počas 50 bezprostredne za sebou nasledujúcich ťahov oboch súperov nebral kameň a nepotiahol pešiak (s výnimkou pravidla 27).

(25) Pat je postavenie, v ktorom jeden zo súperov nemôže ťahať napriek tomu, že je na rade, pričom jeho kráľ nie je v šachu.

(26) Postavenia sú rovnaké, ak obsahujú rovnaké kamene rozmiestnené na rovnakých poliach a každý zo súperov môže vykonať rovnaké ťahy.

(27) V postavení kráľa s dvoma jazdcami proti kráľovi s pešiakom sa zvyšuje počet ťahov z 50 na 100, ak pešiak nepostúpil ďalej ako o 3 polia zo základného postavenia na frontále pred vežou, kráľom, alebo dámou, o 2 polia pred strelcom, resp. o 1 pole pred jazdcom, a jazdec mu bezpečne bráni v ďalšom pohybe. (BF)

Šachová notácia

Aby sa šachový dej nemusel obšírne opisovať, dohodli sa šachisti na stručnom a jasnom pomenovní svojho javiska aj hercov. Každý kameň označili veľkým písmenom (Kráľ – Dáma – Veža – Strelec – Jazdec – Pešiak) a každé pole na šachovnici malým písmenom a číslom podľa schémy na diagr. 2.

Teraz už bude zrejmé, že symbol Ke1 predstavuje kráľa, stojacieho na poli e1, alebo, čo je ešte dôležitejšie, kráľa, ktorý ťahá na pole e1. Branie kameňa označujeme dvojbodkou, napr. J:b2 znamená, že jazdec berie kameň, stojaci na poli b2 (šachisti hrajúci oficiálne turnaje musia pre branie použiť x, v tlači však dvojbodka šetrí miesto), šach znamienkom plus, napr. Vd8+, malú rošádu 0-0 a veľkú rošádu 0-0-0+ (lebo je spojená so šachom). Pri zaznamenávaní ťahov pešiakmi písmeno P vynechávame, teda h6 označuje ťah pešiakom na h6, h:g6 e.p. branie pešiaka g5 mimochodom (en passant) a b1D premenu pešiaka b2 na dámu. Aby nevzniklo nedorozumenie, napíšeme napr. Jbc3 v prípade, ak na c3 môžu ťahať dvaja jazdci rovnakej farby, pričom jeden z nich stojí na b frontále (stĺpci) – Všetky uvedené ťahy možno vykonať v postavení na diagr. 2.

(diagr. 2)

Malá partia

Na objasnenie notácie, ale aj veľmi zlej hry bieleho, uvádzame extrémne krátku partiu, ktorú zohrali na turnaji v Paríži pravdepodobne r. 1924 Gibaud (biely) a Lazard (čierny). Vychádza sa zo základného postavenia na diagr. 1 a, ako je to zvykom, za poradovým číslom nasleduje najprv ťah bieleho, potom čierneho: 1.d4 Jf6 2.Jd2 e5 3.d:e5 Jg4 4.h3?? – po tomto zúfalo slabom ťahu (preto dva otázniky) vzniklo postavenie na diagr. 3, v ktorom čierny zahral krásny vyhrávajúci ťah 4...Je3!! a biely sa vzdal, lebo ak nechce stratiť dámu, musí potiahnuť 5.f:e3 a nasleduje 5...Dh4+ 6.g3 D:g3 mat.

A štyri problémy

Aj šach, podobne ako hudba, literatúra, či výtvarné umenie, má svoje slávne postavy a slávne diela. Kto by nepoznal niektorých majstrov sveta, ako napr. Aliechina, Botvinnika, Fischera, Karpova? A kto sa ešte nestretol s vyše 150-ročným problémom ruského majstra Alexandra D. Petrova (12.2.1794-22.4.1867), znázorňujúcim útek Napoleona z Moskvy do Paríža r. 1812? Pre istotu si ho zopakujeme na diagr. 4 aj s riešením: Pole a1 predstavuje Moskvu, pole h8 Paríž a diagonála a8-h1 rieku Berezinu. Napoleona alias čierneho kráľa prenasleduje ruská jazda, ktorú symbolizujú dvaja bieli jazdci. 1.Jd2+ Ka2 2.Jc3+ Ka3 3.Jdb1+ Kb4 4.Ja2+ Kb5 5.Jc3+ Ka6 6.Jb4+?! – tu mohol nasledovať mat 6.Da8, ale biely v zhode s históriou vynecháva možnosť chytiť Napoleona pri Berezine a pokračuje v prenasledovaní – 6...Ka7 7.Jb5+ Kb8 8.Ja6+ Kc8 9.Ja7+ Kd7 10.Jb8+ Ke7 11.Jc8+ Kf8 12.Jd7+ Kg8 13.Je7+ Kh8 14.Kg2 mat – cár Alexander I. spečatil Napoleonovu veľkú porážku. Nie je to krásne?

Ďalšie tri populárne problémy predkladáme našim čitateľom na riešenie. Autorom "neuveriteľnej" pešiakovej štúdie na diagr. 5 je pezinský rodák Richard Réti (28.5.1889-6.6.1929), svojho času jeden z najlepších svetových šachistov. Iným šachovým skladateľom, s ktorého menom sa nemožno nestretnúť, je Američan Sam Loyd (30.1.1841-10.4.1911), autor dlhého radu mimoriadne dôvtipných úloh rozličných žánrov, včítane trojťažky na diagr. 6, kde si treba dať pozor na správne premieňanie pešiakov. A nakoniec, aby sme nezabudli ani na ženy, Angličanka W. J. Bairdová (22.2.1859-1.2.1924) získala renomé najvýznamnejšej šachovej skladateľky všetkých čias a zložila dvojťažku, ktorá sa (po vyriešení) takisto musí každému páčiť (diagr. 7).

Riešenie problémov č. 1212-1214 (v každom začne biely, ale v prvom "jednoducho" vynúti remízu, v druhom dá mat najneskôr tretím ťahom a v treťom mat druhým ťahom) pošlite do 13 dní na adresu Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 893 39 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese.

Knižné ceny (včítane brožúrok so šachovými problémami) získa 5 vyžrebovaných riešiteľov. A osobitnú prémiu venujeme tomu, kto uvedie názov časopisu, v ktorom uverejnila svoju dvojťažku W. Bairdová.

Vzad << ● >> Vpred