Vzad << ● >> Vpred

ŠACH

(4.8.1978)

Šach na prázdniny

Výsledok turnaja v skladaní štúdií

Pravda C 9.1.1978

Skladateľský turnaj pre slovenských šachistov, ktorý sme vypísali v rubrike 26. augusta 1977, dospel do záverečného štádia. Zúčastnilo sa na ňom 9 autorov so 17 skladbami, ktoré dostal na anonymné hodnotenie rozhodca, veľmajster Jindřich Fritz z Prahy. Jeho posudok k vyznamenaným štúdiám uvádzame v preklade z češtiny:

I. cena, Bohuslav Sivák, Zvolen: Základná pozícia sa zdá dosť pevná, aby biely remizoval, pretože pešiaci a jazdec sa vzájomne podporujú a uzatvárajú čierneho kráľa. Túto myšlienku však čierny vyvráti veľmi obdivuhodným vytempovaním: 1.Kc6? g1D 2.Kd6 Db6+ 3.Kd5 Dc7 4.Kd4 Dc6 5.Ke5 Dc5+ 6.Kf6 Dc3+ 7.Kg6 Df3 8.Kg5 Df1 9.Kg4 Df2 10.Kg5 Df3 11.Kf6 Df4 12.Kg7 Dg5+ 13.Kh7 Df6 14.Kg8 D:e6+, alebo 11.Kg6 D:e4 12.Kf6 Df4 13.Kg6 De5 14.Kg5 Dc3 15.Kg6 Dh8 16.Kg5 De5!. Biely preto musí zaujať analogickú pozíciu, keď premiestni bieleho jazdca na d5. Tu biely jazdec kryje nebezpečné body b4 a b6, čím zabráni vytempovaniu. Pritom sa biely kráľ musí pohybovať veľmi obozretne.

II. cena, Bohuslav Sivák, Zvolen: Zaujímavá pozičná remíza po bizarnom úvode.

III. cena, Bohuslav Sivák, Zvolen: Základnou myšlienkou tejto štúdie je známy fakt, že biela dáma bez podpory kráľa nemôže čierneho zmatovať. Preto si musí biely kráľ za každú cenu zachovať bieleho strelca. To sa mu podarí zaujímavým vytempovaním.

IV. cena, Ladislav Polaček, Bratislava: Zaujímavá pozičná remíza v nezvyčajnej situácii.

1. čestné uznanie, Oto Mihalčo, Košice: Starobylé chytanie figúr á la Rinck.

2. čestné uznanie, Marián Križovenský, Vranov nad Topľou: Celkom bežné matové vedenie. Námietka.

Rozhodca vyradil zo súťaže štúdiu č. 1 pre duál, č. 3 pre duál, č. 8 pre predchodcu, č. 11 pre vedľajšie riešenia, č. 12 pre predchodcu, č. 15 pre neznalosť teórie koncovky a č. 16 pre neriešiteľnosť. O konkrétnych dôvodoch budeme autorov informovať listom.

Riešiteľská súťaž

Šesť vyznamenaných štúdií je predmetom osobitnej riešiteľskej súťaže. Podrobné riešenia treba poslať do konca augusta t. r. na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 893 39 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese. Za správne a úplné riešenie každej štúdie udelíme päť bodov, za objavenie prípadných nekorektností bude možné získať ďalšie body, alebo za nesprávne uvedené chyby body stratiť. Najlepší riešiteľ získa prémiu 100 Kčs, ďalších deväť riešiteľov dostane hodnotné knižné ceny. Pri rovnosti bodov bude rozhodovať žreb.

Experiment v Reykjaviku

Island má síce len trochu viac ako 200 tisíc obyvateľov, ale relatívne mimoriadne veľa šachistov, silnú šachovú organizáciu a často usporadúva vrcholné šachové podujatia. Jedným z posledných bol silne obsadený turnaj, ktorý sa pri účasti 14 šachistov skončil týmto výsledkom: 1.Browne (USA) 9 bodov, 2.Miles (Británia) 8,5, 3.-6.Hort (ČSSR), Larsen (Dánsko), Lombardy (USA), Ólafsson (Island) po 8, 7.Polugajevskij 7,5, 8.Kuzmin (ZSSR) 7, 9.Smejkal (ČSSR) 6,5 atď. Azda trochu prekvapujúce poradie, ale prekvapujúcejšie boli časové limity pre hru: na prvých 30 ťahov mal každý zo súperov po 90 minútach a na ďalších 20 ťahov po 60 minútach. Zdanlivo času dosť, ale prvý limit sa ukázal veľmi napínavý, ako dosvedčí tento príklad (pozri diagram).

Čierny je na ťahu a má prakticky vyhranú pozíciu – ale je vo veľkej časovej tiesni. Namiesto jednoduchého 26...Dc6 zahral rýchlo 26...h6?, čím umožnil bielemu (ktorý si ušetril viac času) peknú obeť: 27.J:f7! Aj teraz by sa boli ešte našli obstojné možnosti (napr. 27...Vf8 alebo 27...h5), ale pod hrozbou spadnutia zástavky čierny našiel zlé 27...K:f7?, aby po 28.Dd7+ Kg8 29.Ve7 zahral katastrofálne 29...Dd4?? (hoci po 29...Sf8 ešte mohol mať šance). Nasledovalo rýchle 30.De6+ Kh8 – a teraz mal už čierny času dosť, ale čo z toho, keď sa po 31.D:g6 Se4 32.V:e4 musel vzdať.

Prirodzene, niektorí z účastníkov na nový systém doplatili a preto sa naň sťažovali. Na druhej strane však treba uznať, že divákom sa turnaj veľmi páčil: nebolo v ňom odložených partií, rapídne poklesol počet remíz, hra sa stala dynamickejšou a vzrušujúcejšou. Z čisto športového hľadiska (a šach je šport) slávil tento turnaj veľký úspech a nie je vylúčené, že sa podľa jeho vzoru budú usporadúvať aj ďalšie súťaže.

Šach v Japonsku

"Namiesto šachu hrajú Japonci go" – to je veta, ktorá má azda všeobecnú platnosť, ale predsa nie je celkom pravdivá. Už oddávna sa hrá v tejto krajine tzv. šogi, čiže japonský šach, principiálne podobný, hoci v mnohých detailoch odlišný od nášho šachu. To je prvá výnimka. Nás však najviac zaujíma fakt, že medzinárodný šach podľa pravidiel FIDE získava aj v Japonsku stále viac pôdy. Mnohí ani nevedia, že Japonsko je už 10 rokov členom FIDE, že sa tam hrajú pravidelné majstrovstvá krajiny a tento rok sa v Tokiu uskutoční dokonca pásmový turnaj v systéme súťaží o majstra sveta, na ktorom sa zúčastnia šachisti z KĽDR, Filipín, Austrálie, Nového Zélandu, Indonézie, Malajzie, Thajska, Singapúru a – dvaja japonskí majstri.

Šach – po japonsky tijesu – sa hrá už v mnohých mestách krajiny a najmä zásluhou veľkej organizačnej práce predsedu Šachovej asociácie Japonska, J. Macumota, jeho popularita zjavne stúpa. Vyšlo už niekoľko šachových príručiek v japončine a Macumoto je aj hlavným redaktorom šachového časopisu, ktorý vychádza štyri razy do roka a má náklad vyše 1000 exemplárov. Propagácii šachu v Japonsku slúžia aj pobyty sovietskych veľmajstrov – v simultánkach sa tu v posledných rokoch predstavili A. Karpov, T. Petrosian a J. Vasiukov.

Z denníkov venuje pravidelnú pozornosť šachu známy Asahi, ktorého rubriku vedie exmajster Japonska K. Higasi. Druhý exmajster K. Najto sa začal venovať aj skladaniu problémov. Na desiate výročie asociácie sa chystá usporiadanie masového turnaja v riešení problémov, pri ktorého organizácii pomôžu Japoncom sovietski kompoziční šachisti.

Všetko nasvedčuje tomu, že o japonskom "normálnom" šachu v budúcnosti ešte veľa počujeme.

Autor Jaskólka

Je to už 50 rokov, čo sa v poľskom šachovom časopise Swiat Szachowy objavila štúdia, ktorú prinášame na diagrame.

Riešenie bolo zaujímavé: 1.V:h2+ e2 2.V:e2+! K:e2 3.Jd5! c:d5+ 4.Kc3 b1D (V) pat! a dávalo tušiť, že sa v Poľsku objavil nový talentovaný skladateľ štúdií. Nikto ho však osobne nepoznal, a keďže Jaskólka už viac problémov nezložil, upadol postupne do zabudnutia. Až pred pár rokmi sa objasnil tento takmer detektívny prípad. Z objavených spomienok vedúceho poľského šachového skladateľa Mariana Wróbela vyšlo najavo, že štúdia je spoločnou skladbou jeho a druhého vynikajúceho problémistu Dawida Przepiórku. Obaja slávni úlohári zložili túto štúdiu viacmenej náhodou a nepokladali za vhodné označiť ju svojimi menami. Preto vymysleli pseudonym. Ale prečo práve Jaskólka? Na vyriešenie tohto problému treba vedieť po poľsky: wróbel je vrabec, przepiórka – prepelica a jaskólka – lastovička.

Vzad << ● >> Vpred