Problém č. 1166
Alexander Alechin,
1914 (?)
            |
Mat 3. ťahom (6+8)
Problém č. 1167
Alexander Alechin,
Tijdschrift 1933
    |
Biely vyhrá (6+7)
Šachové problémy
Vedie Dr. Ivan Garaj
(17. 11. 1992)
|
Problém č. 1166 Alexander Alechin, 1914 (?)
Mat 3. ťahom (6+8) |
Problém č. 1167 Alexander Alechin, Tijdschrift 1933
Biely vyhrá (6+7) |
Kontrolná notácia: 1166: b. Kc8, Df4, Va8, Je6, Jg6, Pd4 (6), č. Kf7, Sa1, Sc2, Pc6, d6, f6, h5, h6 (8) – mat 3. ťahom, 1167: b. Kd2, Vd3, Pa5, b2, c4, f2 (6), č. Ke7, Vg4, Pb4, c5, e6, f7, g6 (7) – biely začne a vynúti si výhru.
Posledný októbrový deň uplynulo práve 100 rokov, čo sa v Moskve narodil prvý ruský majster sveta v praktickom šachu – Alexander Alechin (31. 10. 1892 – 24. 3. 1946). V histórii zápasov o titul majstra sveta bol v poradí štvrtým oficiálnym majstrom sveta (prvý bol pražský rodák Wilhem Steinitz (14. 5. 1836 – 12. 8. 1900), druhý nemecký profesor matematiky a filozofie Emanuel Lasker (24. 12. 1868 – 11. 1. 1941) a tretí José Raúl Capablanca – kubánsky diplomat (19. 11. 1888 – 8. 3. 1942). Alechin získal titul majstra sveta v zápase s Capablancom v Buenos Aires, keď vyhral 6:3 pri 25 remízach (hralo sa na 6 vyhraných partií, pričom remízy sa nepočítali) – zápas bol veľmi zdĺhavý a hral sa od 16. 9. do 29. 11. 1927 – na honorároch Alechin dostal 4800 a Capablanca 5200 amerických dolárov – aký rozdiel medzi dnešnými astronomickými sadzbami. Alechin pochádzal z bohatej a vplyvnej šľachtickej rodiny. Komunistická revolúcia roku 1917 rozhodla, že sa stal šachovým profesionálom. Po emigrácii z Ruska žil od roku 1921 v Paríži, kde je aj pochovaný na známom cintoríne Montparnasse, pričom Francúzsko reprezentoval na šachových olympiádach 1930, 1931, 1933, 1935 a 1939. V súkromnom živote bol považovaný za čudáka aj preto, že bol štyrikrát ženatý a všetky jeho manželky boli od neho staršie. Narušenie životosprávy a nadmerné užívanie alkoholu priviedlo Alechina k výkonnostnej kríze. Výsledkom bola nečakaná strata titulu majstra sveta v zápase s holandským profesorom matematiky Maxom Euwem (20. 5. 1901 – 26. 11. 1981) v roku 1935, keď prehral 8:9 (=13). Titul vybojoval späť v roku 1937, keď Euweho rozdrvil v pomere 10:4 (=11). Dovedna hral Alechin na 87 turnajoch, z ktorých 62 vyhral (!). Zohral 1264 turnajových partií s výborným výsledkom (+735, –127, =402), z ktorých mnohé získali cenu krásy. Alechin utvoril aj dva svetové rekordy v hre naslepo (dnes sú už samozrejme prekonané): v roku 1924 v New Yorku hral takto naraz proti 26 súperom s výsledkom 16:5 (=5), pričom proti nemu nastúpili majstri ako I. Kashdan a H. Steiner. V Paríži 1925 hral tiež proti silným súperom naslepo 28 partií s výsledkom 22:3 (=3). Alechin mal rád kompozičný šach, hoci z pochopiteľných dôvodov skladal zriedkavo. Trojťažku č. 1166 údajne zložil naslepo, pričom prameň prvého uverejnenia nie je známy. Štúdia č. 1167 vznikla z koncovky jeho partie v simultánke hranej v roku 1932 v holandskom Groningene. Biely pešiak a5 hrozí premenou na dámu, čo sa mu podarí vtipne realizovať v dvoch jednotných variantoch už po treťom ťahu bieleho.
Riešenie pošlite do 22 dní na adresu redakcie Práca, Odborárske námestie 3, 812 71 Bratislava s poznámkou ŠACH pri adrese. Jeden správny riešiteľ každej skladby získa 50 korún.