Vzad << ● >> Vpred

ARMÁDNY ŠACH

Vedie František Ungváry

(5.8.1951)

Táto rubrika je šachovou rubrikou vojakov!

Kontrolná notácia: č. 172: b. Kg6 Dg3 Vd8 Jb5 Jf7 Pc2 d5 (7), č. Ke4 Ve1 Sg2 Jb6 Pa4 h6 (6) – mat druhým krokom, č. 173: b. Kd1 Dd3 Ve5 Ve7 Sh4 Jb6 Pf3 h6 (8), č. Kf6 Vd8 Sd6 Jb4 Jg5 Pf4 f5 f7 g6 (9) – mat druhým krokom. Riešenie do 14 dní.

Riešenie úlohy č. 166 (Zagorujko): Svodnosť 1.Jf2? s hrozbou 2.D:e4 mat, 1...Je4~ 2.Jc6 mat, 1...Je4-d6 2.Dd5 mat, viazne na 1...c4! 2.?? Riešenie: 1.Df5! hrozí 2.D:e5 mat, 1...Se5~ 2.Jc6 mat, 1...Se5-d6 2.Dd5 mat. – V zdanlivej hre výjde predĺžená obrana čierneho jazdca, kým v hlavnej predstavuje obrannú figúru č. strelec. Pretože na iné obrany vychádzajú tie isté maty, je to téma Ruchlis. O "zdanlivých hrách" a o "svodných" sa ešte podrobnejšie zmienime. (B. F.)

Riešenie úlohy č. 167 (Loyd): 1.Sh1! d3 2.Kg2! Ke4 3.Kg3 mat. – Tzv. "indický motív": v úvodníku ťahá nejaká diaľková figúra (dáma, veža, alebo strelec) tak, aby v druhom ťahu mohla iná biela figúra prerušiť jej líniu a tak uvoľniť pole pre čierneho kráľa. Mat vznikne odťahom tej istej figúry, ktorá tiahla v druhom kroku. (B. Formánek).

Správni riešitelia sú títo: (č. 166 a č. 167: 2+3: spolu 5 bodov!): Bedrich Formánek, Valerián Klocháň, Vojtech Potočný, Ladislav Rovesný, voj. Dragomír Urbanec (srdečný pozdrav!). – (Len č. 166: 2 body): čat. ašp. Vlado Cilling, František Čekan, slob. Juraj Frič, voj. Viliam Fügedy, voj. Ladislav Hézsely (srdečný pozdrav!), Karol Jarolín, Ladislav Mészáros, voj. Ján Netolický (úlohy č. 158 a č. 163 dodat. boly uznané!), Gabriel Neuhauser, voj. Otto Pfeiffer, voj. Jozef Prokeš, Eugen Samolovič, čat. ašp. Peter Smolník, voj. Martin Slezák, Štefan Šmidt a Alexander Tóth. (Dodat. len č. 164 a č. 165): des. Karel Kašpárek. (Dodat. len č. 164): voj. Bohumil Klimák. (Pokračovanie)

Jozef Linder: ŠACHOVÁ POÉZIA

(Pokračovanie)

Prvý ťah bieleho

Prvý ťah v úlohe sa nazýva tiež kľúčom, alebo úvodníkom šachovej úlohy. Je to charakteristické pomenovanie prvého ťahu. Prvý ťah vlastne otvára pred riešiteľom obsah šachovej skladby. Len jedným kľúčom možno vniknúť do vnútra úlohy. Pri pohľade na diagram pôsobí na nás tento ako bezduché rozložené figúr. Až pri riešení, keď objavíme správny prvý ťah – kľúč, otvorí sa pred nami jednotný, obsahove bohatý kompozičný celok.

Keď máme pred sebou postavenie z partie s úkolom nájsť vyhrávajúce pokračovanie, iste na nás silne zapôsobí riešenie so skrytým, tichým prvým ťahom. Práve tento tichý úvodník vtláča celému postaveniu hodnotu.

To samé, čo som hore uviedol platí na úlohy. Pri hodnotení úloh kladie sa zvlášť dôraz na úvodník.

Rozhodne je pôsobivejšie v prvom ťahu "neubližovať" čiernemu. Keď v prvom ťahu berieme čiernemu kráľovi ústupové pole, alebo mu berieme obrannú figúru, alebo ho šachujeme tým vlastne snižujeme jeho možnosť obrany. Snahou bieleho i pri svojej útočnej povahe vlastnej hry je: ponechať súperovi všetky možnosti obrany a keď by sme ho už v prvom ťahu šachovali, jeho obrana je už tým vlastne podstatne snížená. V modernej úlohe sa všeobecne a dôsledne zachováva pravidlo, že prvý ťah – úvodník – je tichý.

Pôsobivosť úvodníka zvyšuje tiež to, keď je tento čo najmenej útočný, s hľadiska praktickej hry povedané zdanlivo slabý a bezúčelný. Úloha má pred riešiteľom skrývať svoj obsah, riešiteľ musí vynaložiť určité úsilie na nájdenie správneho riešenia. A keby úloha začínala silným ťahom, pre praktického hráča samozrejmým, ktorým sa napr. stupňuje stiesnenosť čierneho kráľa, berú, viažu, lebo obmedzujú čierne figúry, tým by vlastne úloha stratila svoj charakter, nebola by viac úlohou. Preto sa musí skladateľ usilovať dať svojej úlohe taký úvodník, ktorý poskytuje čiernym figúram väčšiu pohyblivosť, ktorým sa biela figúra obetuje, alebo sa odvádza zo zdanlivo výhodného miesta na odľahlejšie miesto, ako to vidieť u diagramu č. 2, alebo aspoň taký ťah ktorý ani inak nezískava bielemu ihneď nápadnú výhodu.

(Pokračujeme)

Vzad << ● >> Vpred