Vzad << ● >> Vpred

Šach - Mat

( 4. 1. 1979)

Kontrolná notácia: 13: b. Kh1, Dg7, Pc6, e7, f2, g3 (6), č. Kh3 (1). 14: b. Kf5, Vc2, Vc7, Pc4, c5, f4 (6), č. Ke3, Vd3, Pf3 (3).

Väčšina laikov si šachistov praktického i kompozičného šachu predstavuje ako zamyslených, zádumčivých a vážnych ľudí. Ale že to s nimi nie je až také "smutné", to dokázali skladatelia na nespočítateľnom množstve príkladov vlastnej tvorby. V tzv. opisných úlohách znázornili nejakú nešachovú udalosť (najznámejšia úloha sa volá Útek Napoleona z Moskvy). Hodne veselosti našiel riešiteľ v tzv. symbolických (ornamentálnych) úlohách. Tieto vždy vytvárali na šachovnici nejaký pekný obrazec (príkladom bol i problém č. 3 – tzv. hodiny).

Medzi úlohy, ktoré prinášajú najviac veselosti, patria tzv. žartovné. V nich skladatelia "žartujú" tak, že porušia i pravidlá, napr. premenia pešiaka na figúru opačnej farby, otáčajú šachovnicu, vrátia posledný ťah a potiahnu inak.

V probléme č. 13 sovietsky autor využil pravidlá šachovej hry: každý pešiak, ktorý príde na 8. (1.) radu sa môže premeniť v ľubovoľnú figúru – v čiernu figúru...

V probléme č. 14 si autor zažartoval už výzvou: biely začne a dá mat tak, že sa nedotkne žiadnej figúry. Úsmev na tvári sa objaví aj vám, ak na "žartíky" prídete.

Riešenie pošlite do 13 dní na adresu Marian Cyprian, Sládkovičova č. 749, 018 41 Dubnica nad Váhom – šiestich riešiteľov odmeníme knihami.

Vzad << ● >> Vpred