Koncovka č. 1
        |
Čierny na ťahu
ŠACHY
Vedie Bedrich Formánek
(18.6.1953)
Riešenie úlohy č. 1 z minulej rubriky (autor R. Kofman, mat 3. ťahom, biely: Kc7, Vc2, Vd6, Sf1, Sf2, Ja3, Jh3, Pb2, d2, čierny: Kd1, Vg7, Sc8, Sh8, Pb7, d7, f6): 1.b2-b3! hrozí 2.Vb2 s ďalším 3.Vb1 mat. Proti tejto hrozbe má čierny tri obrany: Vg5, Vg4, Vg3; po každej z nich vyjde iné pokračovanie bieleho – tieto jednotlivé kombinácie nazývame variantmi alebo hrami: 1...Vg5 2.d4! (s hrozbou 3.Se2 mat, proti ktorej má čierny dve obrany) 2...Ve5 3.d:e5 mat a 2...Vc5+ 3.d:c5 mat. Tu sa teda variant 1...Vg5 ešte ďalej rozvetvuje; a podobne je tomu aj v ďalších dvoch hrách: 1...Vg4 2.d3! Ve4 3.d:e4 mat, resp. 2...Vc4+ 3.d:c4 mat a 1...Vg3 2.Jf4! Ve3 3.d:e3 mat, 2...Vc3+ 3.d:c3 mat. Je to jedinečný príklad na viacnásobné opakovanie kombinačného motívu; pre nás je však dôležité to, že sme pochopili, čo znamená v šachovej terminológii slovo variant; totiž jednu kombináciu, vzniklú po určitom obrannom ťahu.
Táto úloha azda stačí na to, aby sa čitatelia presvedčili, že "problémové" kombinácie sú alebo aspoň môžu byť skutočne zvlášť zaujímavé a bohaté na ostré motívy. V partii sa také niečo proste nedá uskutočniť.
Šachové problémy však majú ešte ďalšiu, dôležitú vlastnosť: nie je v nich žiadna zbytočná figúra, sú sostavené ekonomicky. Ekonómia je zákonom pri skladaní problémov, ktorý treba bezpodmienečne dodržať, keď nechceme problém znehodnotiť.
Druhým zákonom je presná determinácia riešenia. Keď cieľom je napr. mat v 3. ťahu, musí to vychádzať presne, ani skôr, ani neskôr a to po akomkoľvek ťahu čierneho. A ďalej, riešenie má byť jedno a len jedno: dvojaké možnosti v útoku problém znehodnocujú. Úplne vtedy, keď ide o vedľajšie riešenia, t. j. o iné ťahy, než autorom zamýšľané, ktoré vedú tiež k cieľu; čiastočne v tom prípade, keď ide o duále, t. j. druhé možnosti v ďalších ťahoch (bieleho).
Napr. keby v úlohe č. 1 stál biely kráľ nie na c7, ale na b8, vyšlo by okrem hlavného (1.b3) aj vedľajšie riešenie 1.Vd3 s ďalším 2.Ve3 a ako sa čitatelia iste ľahko presvedčia, čierny nemá takú obranu, ktorou by mat 3. ťahom znemožnil.
Úloha by mala duál, keby sme napr. pridali na šachovnicu b. Pg2; potom po 1.b3 Vg3 by mohlo nasledovať okrem zamýšľaného 2.Jf4 aj 2.Jg1 (duál), čo by znehodnocovalo tento variant, nehovoriac o tom, že pridaním zbytočnej figúry by sa narušila ekonómia úlohy.
Hovoriť o neriešiteľnosti je zdanlivo nesmysel, stáva sa však, aj keď nie často, že skladateľ prehliadne obranu, po ktorej sa podmienka úlohy nedá splniť. Napr. keby sme v úlohe č. 1 složili so šachovnice Sc8, čierny by po 1.b3 zahral 1...Vg8! a na hroziaci šach Vc8+ nemá biely protiútočnú odpoveď.
Keď úloha nemá tieto chyby, hovoríme, že je korektná, správna. A keď skladateľ pridá na šachovnicu nejakú čiernu figúru len preto, aby napr. vylúčil vedľajšie riešenie (význam Sh8 v úlohe č. 1 sa ukáže po 1.Jf4 Ve7 2.Jd5 f5! a už nejde 3.Jc3 mat? – bez Sh8 by mala úloha vedľajšie riešenie), koná správne a neruší tým ekonómiu, hoci by iste bolo lepšie, keby tak urobiť nemusel. Závažnou chybou by však bolo pridávať za tým účelom bielu figúru; oveľa viac si totiž všímame prostriedky aktívnej strany. Nakoniec treba ešte poznamenať, že ekonómia pešiakov (aj bielych) sa nesúdi ani zďaleka tak prísne pre ich veľmi obmedzenú pôsobnosť. Z toho všetkého však vidieť, že ekonómia sa posudzuje v úzkej súvislosti s korektnosťou a naopak, takže zmienené dva "zákony" splývajú v jeden základný konštrukčný zákon ekonómie plus korektnosti, platný pre všetky druhy problémov.
Z teórie koncoviek uvádzame zaujímavý súboj veže proti strelcovi. Málo figúr a predsa nejasná situácia:
|
Koncovka č. 1
Čierny na ťahu |
V pozícii na diagrame výhra bieleho po V:h6 je možná len v tom prípade, keď po S:h6, K:h6 čierny kráľ nemôže zabrániť ťahu Kg7.
Nasledujúce ťahy čierneho sú vynútené:
1...Kf8 2.Vf7+ Ke8, pretože na 2...Kg8 by nasledovalo 3.Vf3 a čierny je v nevýhode ťahu (3...Sd2 4.Vd3 alebo 3...Sc1 4.Vc3 vyhráva). 3.Kg7 Se3 4.Vf3 Sc1 5.Vf1 Sd2 6.Vf2 Sg5 7.Ve2+ Kd7 a kráľ je už na d-stĺpci. Biely teraz musí zahnať čierneho kráľa tak ďaleko, aby po výmene na h6 nemohol obsadiť jedno z polí f6, f7, f8. 8.Kf7 Kd6 9.Ve6 Kd5 (9...Kd7 10.Ve5 Sc1 11.Vd5+ a biely dosiahol svoj cieľ) 10.Va6 (s hrozbou Va5+) 10...Sf4 11.Kf6 Sg5+ 12.Kf5 Sd2 (Na 12...Se3 13.Va3, na 12...Sc1 13.Va1 s nasled. V+) 13.Va1 Sg5 14.Vd1+ Kc6 15.Kg6 Kc7 16.Kg7 Sf4 17.Vf1 Sg5 18.Vg1 (hrozí V:g5) 18...Sf4 19.Vg6 s nasl. V:h6 a vyhrá.