Vzad << ● >> Vpred

Šachové okienko

(08. 1989)

Všeobecné pravidlá pre praktický šach vykladajú šachovú hru ako duševný boj dvoch súperov, ktorí majú k dispozícii rovnaké materiálne i časové prostriedky, usilujú sa získať rozhodujúcu prevahu a matovať súperovho kráľa. Podľa tohto základného pravidla sa riadia turnaje jednotlivcov a kolektívnych celkov. No existujú i odvetia praktického šachu, vyznačujúce sa inými zásadami.

Z hľadiska propagácie šachovej hry medzi verejnosťou je veľmi atraktívna tzv. simultánna šachová hra. Pri nej hráčsky silnejší šachista (veľmajster, majster – tzv. simultant) hrá súčasne väčší počet partií proti jednotlivcom, súperom majúcim nižšie výkonostné triedy. Simultant obchádza šachovnicu v jednom a tom istom poradí a hrá všetky partie s bielymi šachovými kameňmi. Väčšinou hrá proti nemu 30–40 hráčov, no hrali sa už i simultánky, kde počet hráčov prevýšil i vyše 100. Veľmi obľúbené medzi šachistami sú tzv. bleskové hry. Pri nich môžu hráči pri jednotlivých ťahoch rozmýšľať iba niekoľko sekúnd (najčastejšie 5). Hra slúži ako prostriedok na osvojenie si potrebnej rutiny a rýchleho prehľadu. Málo vídané sú "hry naslepo čiže spamäti".

Pri nich jeden zo súperov nevidí šachovnicu ani šachové kamene a celú partiu hrá spamäti, pričom si priebeh hry nezapisuje, ale si ho pamätá. Je mnoho šachistov na svete, ktorí dokážu produkovať tento náročný spôsob i s viacerými súpermi (i viac ako 50) – to je ďalší dôkaz, čoho je schopný ľudský mozog. Iba v priateľských zápasoch možno vídať, že niekoľko šachistov sa o ťahoch vzájomne radia – tu sa hovorí o konzultačnom šachu.

Úplne inou odrodou šachu je tzv. korešpondenčný. Pri ňom si hráči oznamujú ťahy na diaľku písomne – prostredníctvom korešpondenčných lístkov, pohľadníc, listov atď. Táto hra je na svete veľmi rozšírená, umožňuje totiž hrať hocikomu. Hráči majú dostatok času na rozmýšľanie a analýzovanie pozícií, ťahov, môžu konzultovať a pomôcť si šachovou literatúrou.

Samostatné odvetie šachovej činnosti je kompozičný šach. Cieľom tohto druhu šachu je umeleckou formou vyjadriť dianie na šachovnici (umelo vytvoriť závery šachovej partie). Šachová skladba má pod problémom väčšinou uvádzaný cieľ napr. biely dá mat určitým ťahom, dosiahnutie výhry alebo remízy. Problém č. 9, skladba od nemeckého autora K. FABELA, má zvláštnu výzvu: úlohou našich čitateľov je nájsť taký ťah bieleho, po ktorom nedá mat 1. ťahom – všetky ostatné ťahy totiž mat dávajú...

Traja riešitelia, ktorí pošlú do 20.10.1989 na adresu redakcie podnikových novín ELEKTRA správne riešenie, budú odmenení knihou.

Riešenie problému č. 8 zo 7. čísla: 1.c8V Ke6 2.Vc6 mat.

Knižné odmeny získali: Švančárek Ľuboš – ODN, Čáp Ivan – ODN, ing. Jaroslav Daňo – OÚ.

Vzad << ● >> Vpred