Vzad << ● >> Vpred

ŠACHY

Vedie: I. Ivančo

(23.11.1956)

Prebor republiky

Koncom novembra a začiatkom decembra zmera|ú si svoje sily najlepší šachisti našej vlasti o titul preborníka. Toto finále, ktoré sa bude hrať v Poděbradoch, oproti predchádzajúcim vyznačuje sa najmä väčším počtom mladších hráčov, ktorí si vybojovali svoju účasť v polofinálových turnajoch.

Od tých čias, čo šachovú hru zaradili medzi ostatné športové odvetvia, je u nás i v ostatných ľudovodemokratických štátoch samozrejmé, že sa každý rok hrá o titul preborníka. No nebolo to vždy tak. Z historických prameňov je známe, že v Čechách sa šachová hra hrala už v stredoveku, avšak k organizovanej práci so šachmi došlo iba koncom minulého storočia, keď sa zakladali menšie šachové krúžky. Vysielanie na medzinárodné zápasy vyžadovalo však celoštátnu organizáciu, preto roku 1904 usporiadali v Plzni prvý turnaj "o majstrovstvo kráľovstva Českého". Pri tejto príležitosti založila sa aj Ústredná jednota českých (neskoršie československých) šachistov. Ďalšie majstrovstvá hrali sa na sjazdoch tejto jednoty. Tohoročný prebor by bol v poradí už dvadsiaty šiesty. Na sjazdoch pred prvou svetovou vojnou majstrami republiky stali sa Duras, Treybal a Opočenský. Zo slovenských hráčov prvý úspech dosiahol Bratislavčan M. Walter v Pardubiciach roku 1923. O dva roky neskoršie, na ďalšom bratislavskom sjazde, preborníkom sa stal opäť Slovák Richard Réti. Celkove medzi majstrami ČSR vystriedalo sa mnoho mien, no slovenskému šachistovi sa podarilo získať titul preborníka ČSR až po tridsiatich rokoch. Bol to Ján Šefc, ktorý si chce udržať svoj titul i v budúcom roku. Favoritmi turnaja sú, prirodzene, naši najlepší borci, veľmajstri dr. Filip a Pachman, ale ich účasť nebola pred otvorením potvrdená. Keby sa na finálovom boji nezúčastnili, boj o prvé miesto by ostal otvorený.

Účastníkom terajších preborov sa uhrádzajú všetky potrebné výdavky. V minulosti si musel každý účastník sjazdu ÚJČŠ hradiť svoje výdavky (cestovné, byt a stravu) sám. Tak nám unikali talenty. Nadšení šachisti sa, prirodzene, nedali ničím znechutiť. Napríklad Košičan Zabodroczky roku 1927 sa vydal na X. sjazd ÚJČŠ údajne pešo. A výsledok? Umiestil sa na druhom mieste.

Napriek všetkým ťažkostiam treba uznať, že aj starí šachisti vedeli manévrovať s figúrami na šachovnici. Ich hra ešte vždy udivuje dnešných hráčov.

Vybrali sme partiu Duras-dr. Esser z I. sjazdu ÚJČŠ (Praha 1. VII. 1905). 1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 Jf6 4.d3 Sc5 5.Se3 De7 6.Jc3 0-0 7.0-0 Jd4 8.Sc4 d6 9.S:d4 e:d4 10.Je2 Sg4 11.Jg3 Jd7 12.h3 S:f3 13.D:f3 Je5 14.De2 J:c4 15.d:c4 f5 16.Dd3 f:e4 17.J:e4 Vae8 18.Vae1 Dh4 19.Ve2 Ve7 20.Vfe1 Vef7 21.a3 a6 22.g3 Dh6 23.f4! Vf5 24.Jg5 Sb6? (Postavenie bieleho je lepšie vďaka obsadenému voľnému stĺpcu "e". Na prvý pohľad však ešte nič nehrozí; jednako jediným ťahom čierneho by bolo c6. Vykonaný Sb6? znamená okamžitú prehru.) 25.c5! d:c5 26.Dc4+ a čierny sa vzdal. Typické je, že si už čierny nedal ukázať pokračovanie: 26...Kh8 27.Jf7+ V5:f7 28.D:f7 g6 29.Ve8 atď.

Na diagrame prinášame dvojťažku, v ktorej si biely dvoma jazdcami vynúti dvojťahový mat. Čierny, žiaľ, má mnoho figúr, ktoré vlastnému kráľovi v danom prípade nie sú na osoh. Veď keby mal čierny iba kráľa, mat by sa nijako nedal vynútiť.

Riešenie úlohy zašlite na adresu našej redakcie do konca novembra 1956 označením "Šachy".

Päť správnych riešiteľov odmeníme knižnými cenami.

Vzad << ● >> Vpred