Vzad << ● >> Vpred

Šachové okienko

(20. 8. 1982)

Kontrolná notácia: b. Ka1, Db1, Sg2, Jh3 (4), č. Ke1, Sd1, Jc8, Pd2, e2, f5, g7 (7), biely začne a dá mat najneskôr tretím ťahom. Riešenie zasielajte do 14 dní od vyjdenia Prílohy VN na adresu – Redakcia Východoslovenských novín, Švermova 47, 042 66 Košice, s poznámkou ŠACH pri adrese.

Riešenie problému č. 933 (M. Bednár): Viacerí riešitelia stroskotali na zvodnosti 1.Vd1?. Pretože v tomto variante čierny vyhrá, a to takto: 1...Sd6 2.e5 D:e5 3.Ve1 a2!! 4.V:e5 a1D mat. Správny úvodník je 1.e5!! D:e5 (1...Sg7? 2.Vd1 a vyhrá biely), 2.Ve1 a2 (2...D:e1 3.Sb7+ Kd7 4.h8D a remíza), 3.h8D a1D+ 4.V:a1 D:h8 a teoretická remíza napr. po 5.Va7, lebo napr. po 5...Dc3 6.Sb6+ Kd7 7.Sc6+ biely neuvoľní č. Pc7. Nič nemení na veci ani to, že biely stratí pešiakov g4 a h3. Biely kráľ je v danom postavení prakticky nedobytný.

Vcelku pekná štúdia s ostro pointovaným, hoci krátkym, riešením. Veľmi pekná štúdia, najmä 2. ťah bieleho – 2.Ve1! – L. Wittner, Košice. Za správne riešenie bolo možné získať maximálne 5 bodov.

Šachové problémy XIX. storočia

Dnes si urobíme menší výlet do minulosti. Významným medzníkom vo vývoji šachovej kompozície bolo XIX. storočie. Predpokladom toho bol vznik periodických šachových rubrík v 30.-40. rokoch. Medzi prvými časopismi so šachovými rubrikami boli: francúzsky – "Le Palamède" (od 1836), anglický – "The Chess Player's Chronicle" (od 1841), nemecký – "Deutsche Schachzeitung" (od 1846). V 40. rokoch sa ukončuje premena v základoch šachovej kompozície, v jej samej podstate. Vznikajú nové princípy kompozície. Avšak prechod medzi starou a súčasnou kompozíciou nemožno úplne presne stanoviť. Bol to zložitý a dlhý proces. No možno označiť tých autorov, ktorých tvorba znamenala v tomto procese rozhodujúcu úlohu. V ich skladbách vidieť ešte stopy starého, ale aj zreteľné prvky nového. Skupinu takýchto skladateľov označujeme "stará škola", chápajúc pod tým novú etapu rozvoja súčasnej šachovej kompozície. Najznámejšími predstaviteľmi "starej školy" boli: Francúz A. d'Orville, Angličan H. Bolton, Nemci J. Brede a A. Anderssen a iní.

Postupne vznikajú v Európe rôzne centrá šachovej kompozície. Boli to: Anglicko (W. Grimshaw, H. Turton), Nemecko a Rakúsko (Konrad Bayer, A. Nowotný, J. Plachutta), Francúzsko a iné. Vznikajú celé tzv. školy – anglická, nemecká, česká. O význame skladateľov týchto centier svedčí aj množstvo tém a myšlienok, ktoré nesú svoje meno po autoroch práve z tohto obdobia. Do popredia sa však dostávala aj kompozícia v USA. Jej najvýznamnejšími predstaviteľmi boli Th. Brown, G. Cheney, E. Cook, W. Shinkman, ale hlavne Samuel Loyd (1841-1911), ktorý je jednoznačne označovaný za najväčšieho skladateľa XIX. storočia. O jeho neobyčajnom talente svedčí aj to, že dva roky po svojich skladateľských začiatkoch (1855) začal viesť časopis "Chess Monthly". Jeho problémy vynikali originalitou a vtipom. Dnes reprodukujeme problém z jeho skladateľských začiatkov, no napriek tomu má skladba zaujímavý a vtipný obsah. Jeho problémy sa stali vzorom pre budúcich skladateľov hlavne pre svoju stálu sviežosť a originálne myšlienky.

Vzad << ● >> Vpred