Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(15.12.2007)

V počiatkoch šachu (od 7. storočia) sa pešiak na poslednom rade mohol premeniť iba na slabého fersa (ktorý sa pohyboval o jedno pole po diagonálach), ale po zavedení dámy (koncom 15. storočia) a umožnení premeny pešiaka na akúkoľvek figúru sa otvorilo pole na rozličné kompozičné námety spojené s týmito motívmi. Veľkú popularitu si získali premeny na slabšie figúry v štúdiách, ale azda ešte väčšiu viacnásobné premeny v priamych matových úlohách, samomatoch a pomocných matoch. Ak sa v šachovej skladbe uskutočnia premeny na všetky štyri druhy figúr (D-V-S-J), hovorí sa o všepremene (v mnohých jazykoch sa v tomto zmysle používa nemecké slovo Allumwandlung, resp. skratka AUW). Samozrejme, autori začali premýšľať o spojení bielej všepremeny s čiernou, a to najmä v takej forme, aby po premene čierneho pešiaka na D-V-S-J v jednotlivých variantoch nasledovala premena bieleho pešiaka v rovnakom poradí. Prvý, komu sa to podarilo, bol americký skladateľ Joseph Ney Babson (1852-1929), a to r. 1913 v trojťahovom samomate, ale spočiatku iba s premenami dvoch bielych pešiakov na rozličných poliach. Neskôr zvládli autori tento tzv. Babsonov task s tým istým bielym a čiernym pešiakom na tom istom poli, ale iba v samomatoch a pomocných matoch. Spracovanie témy v ortodoxnej priamej matovej úlohe dlho odolávalo mnohým pokusom, až sa nakoniec podarilo vtedy málo známemu Rusovi Leonidovi Jarošovi. Štvorťažku, ktorá pred vyše 20 rokmi obletela celý šachový svet, reprodukujeme na dnešnom diagrame.

Kontrolná notácia: b. Ka6 Dd1 Vc4 Vf1 Sg2 Sh2 Jb8 Jd7 Pa5 b3 d3 e5 f4 f6 g6 h6 (16), č. Kc7 Sf8 Pa7 c5 d2 e2 f2 h7 (8), biely začne a dá mat najneskôr štvrtým ťahom. Úvodník 1.g7 je nenáročný, hlavné varianty vychádzajú po rozličných premenách čierneho pešiaka na e1. Celé riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 415 (Lačný – mat tretím ťahom): 1.Jd2 hrozí 2.J:e4 mat (aj 2.D:c4), 1...b:c6 2.S:c4 (hrozí 3.V:e6 mat) 2...f:e5 3.J:e4 mat (2...K:e5, J:c4 3.Dg3, J:c4 mat), 1...f:e5 2.Jb8 (hrozí 3.Vd7 mat) 2...e:d5 3.D:b6 mat, 1...e:d5 2.V5e7 (hrozí 3.V:f6 mat) 2...b:c6 3.Dg3 mat. Predpísanú tému (blokovanie dvoch polí v mate) spracoval autor v troch variantoch, a to (ako jediný v zápase s Lotyšskom) cyklickým spôsobom (c6,e5 – e5,d5 – d5,c6). Ide o konštrukčne veľmi náročný námet, ktorý ospravedlňuje krátku, ako aj dvojitú hrozbu. (ff)

Vzad << ● >> Vpred