Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(3.2.2007)

Jedným z mimoriadne predvídavo vymyslených pravidiel šachu je zavŕšenie púte pešiaka jeho premenou na figúru. Ako je známe, do konca 15. storočia bola dovolená iba premena na slabého fersa (ktorý ťahal o jedno pole po diagonále), ale po inovácii šachu zavedením dámy a strelca sa pravidlo rozšírilo a pešiak sa mohol premeniť na ktorúkoľvek figúru (okrem kráľa). Pochopiteľne, v partii sa šachista usiluje premeniť pešiaka takmer vždy na najsilnejšiu dámu, ale asi práve preto šachových skladateľov začali osobitne priťahovať premeny na slabšie figúry (t.j. vežu, strelca a jazdca). Populárny príklad na diagrame (120-ročná trojťažka od ináč neznámeho autora) obsahuje zaujímavé zvodnosti 1.g8V? K:f6 2.e8S!, ale 1...K:d6! a symetricky 1.c8V? K:d6 2.e8S!, ale 1...K:f6! (po iných ťahoch kráľa vychádzajú nezávažné duály v mate, resp. v druhých ťahoch bieleho). Teraz už riešenie nebude ťažké, ale znalci moderného kompozičného šachu si prídu na svoje, keď uvedený zvodnostný obsah porovnajú so skutočným riešením...

Kontrolná notácia: b. Ke4 Pc7 d6 e7 f6 g7 (6), č. Ke6 (1), biely začne a dá mat najneskôr tretím ťahom. Riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 371 (Breyer – mat druhým ťahom): Pripravené hry (po každom ťahu čierneho) 1...Jd2~ 2.Db3 mat, 1...Jc4 2.Se4 mat (1...Vd6~, Vd7+, Jf3~ 2.Se6, D:d7, Vd4 mat), riešenie 1.Vb4! tempo 1...Jd2~ 2.Se4 mat, 1...Jc4 2.Vb5 mat (ďalšie varianty bez zmeny). Tá istá predĺžená obrana jazdca (Jc4), ktorá pred úvodníkom umožnila mat Se4, po úvodníku ho znemožňuje (a umožní iný mat – Vb5). Keďže matom po ľubovoľnom ťahu kameňa (Jd2~) sa hovorí sekundárne hrozby (Db3, resp. Se4), ide o tzv. sekundárnohrozbový paradox. (ff)

Vzad << ● >> Vpred