Skladba č. 121 – Ľudovít Lačný
I. cena
Memoriál Przepiórku
C 1.11.1949
                   |
Mat 2. ťahom (8–12)
KOMPOZIČNÝ ŠACH
(26.1.2002)
|
Skladba č. 121 – Ľudovít Lačný I. cena Memoriál Przepiórku C 1.11.1949
Mat 2. ťahom (8–12) |
Pred časom sme uverejnili príklady na štyri základné témy "novostrategickej" dvojťažky: zámenu matov, zámenu obrán, recipročnú zámenu matov a voľnú zámenu variantov. Vyvrcholením tohto radu zámen je dnes už priamo klasická cyklická zámena matov, definovaná takto: na ťahy čierneho a-b-c zahrané pred úvodníkom (t. j. v základnom postavení skladby) nasledujú maty A-B-C, kdežto po úvodníku (v riešení) sa poradie matov po tých istých obranách cyklicky posunie – napr. na B-C-A, alebo C-A-B). V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa o prvé spracovanie tejto mimoriadne príťažlivej témy pokúšali iste desiatky skladateľov z rôznych štátov, ale ako prvému sa to podarilo roku 1949 Ľudovítovi Lačnému, vtedy 22-ročnému vysokoškolákovi z Banskej Štiavnice. Táto slávna prototypová dvojťažka (na dnešnom diagrame) získala prvú cenu na medzinárodnom turnaji poľských novín, ktorý bol vypísaný na pamiatku významného šachistu a šachového skladateľa Dawida Przepiórku so zasielacou lehotou 1. novembra 1949 (pričom výsledok bol uverejnený v jarných mesiacoch 1950).
Tematické zdanlivé varianty sú 1...c3 2.De4 mat (odclonenie Vb4 k poľu e4), 1...c1D 2.Jg2 mat (odclonenie Vb2 k e2), 1...Jh2 2.Dd4 mat (odclonenie Sh5 k f3). Ako sa situácia zmení po úvodníku? – Cyklická zámena matov, dnes celosvetovo známa pod názvom Lačného téma, prežila v nasledujúcich decéniách búrlivý rozvoj a stala sa základom typického kompozičného smeru, založeného na rozličných cyklických efektoch.
Kontrolná notácia: b. Ke7 Dd5 Vb2 Vb4 Sg3 Sh5 Jf3 Jf4 (8), č. Ke3 Da4 Va2 Va3 Sa6 Sg1 Ja1 Jg4 Pc2 c4 d6 d7 (12), biely začne a dá mat druhým ťahom. Riešenie prinesieme o týždeň.
Riešenie skladby č. 120 (Abdurahmanović – pomocný mat druhým ťahom): 1. riešenie 1.Kd3 Vd8+ 2.Vd5 Sa6 mat, 2. riešenie 1.K:f3 Db7+ 2.Sd5 Vf7 mat. Odväzovanie čiernych figúr (Vc5, Se6) vlastným kráľom, ich opätovné priviazanie na inej línii a vzájomné zaclonenie na d5, ako aj odcláňanie bielych figúr (Vc7, Sc8) – taký je kombinačný obsah dokonale analogických riešení. (ff)