Vzad << ● >> Vpred

ŠACHOVÉ OKIENKO

Vedie Ivan Garaj

Definitívny výsledok – The Final Award

II. medzinárodného turnaja v skladaní dvojťažiek

Slovenský denník 1992

Rozhodca (The Judge): Peter Gvozdják, Slovensko

Súťaž mala slušnú úroveň, čo je pre rozhodcu iste príjemným zistením. Rozhodol som sa (a nie prvýkrát) vyznamenať iba skladby, ktoré by ešte i po čase mohli čosi povedať a byť pre niekoho poučné. Preto som udelil iba čestné uznania a ceny. Uprednostnil som samozrejme moderný obsah, no hneď druhým kritériom bola umeleckosť a motivačná sýtosť zvolenej konštrukcie.

(Bannyj): 1.Da5? (hr. 2.Vd4# A) 1...fe, S:d5 2.Jd6 B, D:d5#, 1...D:f5!, 1.Df2? (hr. 2.Jd6# B) 1...fe, D:f5 2.Vd4 A, Df3#, 1...S:d5!, 1.J:c4 (hr. 2.Jcd6#) 1...S:d5, D:f5 2.Jfd6 B, Vd4# A, (1...K:d5, K:f5 2.D:a8, Jd6#). Tri bohaté fázy, v ktorých obe zvodnosti absolútne korešpondujú s riešením. Medzi oboma zvodnosťami dochádza k recipročnému hrozbovému paradoxu (le Grandova téma), medzi riešením a každou zo zvodnosti vždy ku hrozbovému paradoxu D (spolu Dombrovskisova téma), a navyše nie po vyvráteniach, ale po obranách i k dvom antiparadoxom H (spolu Hanneliusova téma). Autor spomína ešte zámenu obrán medzi každou zvodnosťou a riešením. Súčet je obdivuhodný, ale snáď ešte pôsobivejšie je to, čo sa deje na šachovnici. Skutočne sa to deje v priebehu riešenia, lebo na začiatku nič nie je pripravené (tzv. nulová fáza). Dáma vo zvodnostiach analogicky pokrýva polia d5/e7, aby vytvorila hrozbu (a nasledujúci le–grandovský mat). Riešenie sa opäť začína krásnym ťahom a vo variantoch sa využíva blokovanie po braní jednej z dvoch matujúcich figúr. Bravó!

(Močalkin): 1.Jc~? (hr. 2.Da5# A a 2.Da7# B), 1...V:a4!, 1.Jb6? (hr. 2.Da5# A) 1...V:a4 2.J:a4#, 1...Sd5! a, 1.Ja5? (hr. 2.Da7# B) 1...V:a4 2.J:b3#, 1...Vd7! b, 1.Jcd6 (hr. 2.J:e4#) 1...Sd5 a, Vd7 b 2.Da7 B, Da5# A. Skladba má v sebe zvláštny náboj: ľubovoľný odťah jazdca vytvára dve (potom tematické) hrozby, ďalej predĺžené útoky hrozia len jedenkrát (druhá hrozba je blokovaná), po predošlom vyvrátení dochádza k zámene matu a vyvrcholenie nastáva v riešení, kde po skvelom úvodníku vychádzajú po tematických vyvráteniach hrozbové maty v opačnom poradí (Hanneliusova téma). Obdivuhodný výkon.

(Gamza & Garaj): 1.De8? A (hr. 2.Da8#) 1...K:d5 2.Se4# B, 1...e5!, 1.Se4? B (hr. 2.Vc5#) 1...e5 2.V:d7# C, 1...d6!, 1.V:d7 C (hr. 2.Dd5# a 2.Vc7#) 1...K:d7, e6(S:d7) 2.De8 A, Se4# B. Takzvaný cyklus úvodníka a matu (takzvaný preto, lebo obrana je vždy rôzna). Téma, na ktorú už bolo zložených zopár pekných úloh. Táto sa k ním určite pridá. Pre niekoho by mohla byť chybou krásy dvojitá hrozba v riešení. Mne nevadí, keďže hrozby nie sú tematické.

(Udarcev): 1...Sc5, De5 2.Jc6, Se3#, 1.Sf1? (hr. 2.Jc6# a 2.Se3#) 1...Dh6, Sd5 2.Se5, V:d5#, 1...c1D!, 1.Sd3? (hr. 2.Je2#) 1...Jc3, J:d3 2.Jc6, Se3#, 1...c1J!, 1.Sc4 (hr. 2.Vd5#) 1...S:c4, Jc3, fe, Sc5, Jd3, Dg8(e5) 2.Jc6, Se3, Je2, D:c5, V:d3, Se5#. Krásna hra bSb5. Po jeho ľubovoľnom odťahu vzniká dvojica hrozieb (inak matov zo zdanlivej fázy). Ako svoj útok postupne predlžuje, nehrozia už spomínané maty, ale vždy nový mat a predošlé hrozby sa stávajú variantovými matmi. Celkove vznikajú iba zámeny obrán a matov (bez paradoxov), čo vo mne vyvolalo silný zážitok.

(Kuligin): 1.Vc4? (hr. 2.V:e4#) 1...D:e6, De5 2.Sf4, V:e5#, 1...Sd4!, 1.Sc6? (hr. 2.V:e4#) 1...D:e6, De5 2.Dg1, Dh6#, 1...Jd2!, 1.Sg6 (hr. 2.V:e4#) 1...D:e6, De5 2.Jc2, Jd5#. Zámena dvoch matov v troch fázach (čomu sa zvykne hovoriť Zagorujko), naviac všetky tieto varianty obsahujú aj antiduál. Rozhodne pekná úloha, dnes však obsahom už zastaralá. Preto len posledná cena.

(Mlynka): 1.e7? (hr. 2.Se6# E) 1...J:d7 2.S:d7#, 1...cd! a, 1.dc? A (hr. 2.Kd4# B) 1...J:e6! b, 1.Kd4? B (hr. 2.dc# A) 1...J:e6+ b, cd a 2.S:e6 E, V:d3#, 1...c3!, 1.d4? C (hr. 2.K:c4# D), 1...S:e6!, 1.K:c4 D (hr. 2.d4# C) 1...S:e6+ C, gf 2.S:e6 E, D:f5#, (1...Jf2 2.V:f2#). Podarená skúška toho, čo sa ešte dá vymýšľať s prehadzovaním úvodníkov a hrozieb: kráľ a pešiak si vzájomne blokujú jedno z polí a vyvrátenia na to logicky nadväzujú.

(Prins): 1.Db6? (hr. 2.c8J# A a 2.Sc5# B), 1...D:e8!, 1.Dd1? (hr. 2.Sc5# B a 2.Se5# C) 1...J:d4 2.D:d4#, 1...V:a6!, 1.f8D? (hr. 2.Se5# C a 2.cdD# D), 1...Jf7!, 1.Db8 (hr. 2.cdD# D a 2.c8J# A) 1...V:c7, D:c7 2.Sc5 B, Se5# C. Autor reťazí (necyklí) dvojice hrozieb, čo samo o sebe je námetom veľmi jednoduchým. Po motivačnej stránke je téma zvládnutá výborne (v riešení sú pripojené nehroziace tematické maty).

(Klemanič): 1.Dc4? A (hr. 2.d5# B) 1...Sd5 2.S:d5#, 1...b3!, 1.Vf6? (hr. 2.Vh4# C) 1...K:d4 a 2.Dc4# A, 1...S:e5!, 1.d5 B (hr. 2.Dc4# A) 1...Kd4 a, S:d5 2.Vh4 C, D:d5#. Rovnaký obsah ako (Fedjakov), avšak trochu inak rozdelený, trochu estetickejší a najmä v podstatne originálnejšej konštrukcii (pritom s vyvráteniami, ktoré pôvodne neexistujú).

(Mičulis): 1.D:b6? a (hr. 2.Db2# A) 1...Vb7 2.Va4#, 1...Jd1!, 1.D:d6? b (hr. 2.D:e5# B) 1...Sc7, V:e4 2.D:c5, de#, 1...J:g4!, 1.S:f2? c (hr. 2.S:e3# C) 1...ef 2.Dh8#, 1...S:g4!, 1.J:c5 (hr. 2.Jb3#) 1...K:c5(J:c5), S:c5, de, dc, V:d3, J:d3 2.D:b6 a, Db2 A, D:d6 b, D:e5 B, S:f2 c, S:e3# C. Autor paroduje moderné témy: úvodníky i hrozby z troch pokusov sa zopakujú v riešení ako variantové maty.

(Groeneveld & van Gool): 1.Vb4? (hr. 2.Je3#), 1...Ve5!, 1.Db4? (hr. 2.Je5#), 1...Se3!, 1.Ve3?(hr. 2.Vd4# a 2.Ve4#), 1...Jf2!, 1.De5? (hr. 2.De4#), 1...c5!, 1.Se4? (hr. 2.Sf3#), 1...Sd4+!, 1.hg (hr. 2.Df4#) 1...Ve5,Se3, Sd4+, V:f5+, J:g3 2.J:e5, J:e3, V:d4, S:f5, D:g3#. Hanneliusová téma v jednotnej forme, ale všetko je pripravené.

(Bednár): 1.ed? A (hr. 2.Je3# B a 2.S:f3# C), 1...Ve1! a, 1.e3? B (hr. 2.S:f3# C a 2.V:d3# A), 1...Je5! b, 1.ef? C (hr. 2.V:d3# A a 2.Je3# B), 1...S:c2! c, 1.e4 (hr. 2.V:d3# A, 2.Je3# B a 2.S:f3# C) 1...Ve1 a, Je5 b, S:c2 c 2.V:d3 A, Je3 B, S:f3# C. Podľa autora originálne spojenie mnohých tém, na môj vkus príliš suché. Oceňujem ale experiment.

(Fedjakov): 1.V:e5? (hr. 2.De3#) 1...Kg5, K:e5, D:e5 2.Sc1, Dd6, Dh6#, 1...Jc5!, 1.Dg6? (hr. 2.Vf3#) 1...fg, K:e3, Da8 2.Ve4, Sc1, Dh6#, 1...e4!, 1.Sc1 (hr. 2.Ve4#) 1...Kg5, fg, g2 2.V:e5, Vf3, Vh3#. Spojenie le Grandovej témy s prehodením prvého a druhého ťahu.

(Valuška): 1.c4? (hr. 2.Sc2# A) 1...Df4+, J:d5 2.Ve3 B, Vf4# C, 1...a1J!, 1.Df1 (hr. 2.Ve3# B) 1...Df4+, J:d5 2.V:f4 C, Sc2# A. Úloha, ktorá keby nemala čiastočného predchodcu (Klemanič), by celú súťaž pravdepodobne vyhrala. Hrozbová forma Lačného témy (vo svete známa i ako Dombro–Lačný), v ktorej bohužiaľ menej ako polovica obsahu je nová. Valuška poznal Klemaničovu úlohu (bol som pritom), preto je otázne, či je jeho prínos dostatočný. Myslím, že áno, ale vysoké uznanie si jej udeliť nedovolím.

(Klemanič): 1.Db4? (hr. 2.Vd5# A) 1...D:d6, Se4 2.Sf6 B, V:e4# C, 1...S:d4!, 1.e7 (hr. 2.Sf6# B) 1...D:d6, Se4 2.Ve4 C, Vd5# A.

Ivan Garaj, usporiadateľ

Peter Gvozdják, rozhodca

Vzad << ● >> Vpred