Vzad << ● >> Vpred

ARMÁDNY ŠACH

Vedie František Ungváry

(25.3.1951)

Táto rubrika je šachovou rubrikou vojakov!

Kontrolná notácia: č. 137: b. Kh5 De2 Vc1 Vd1 Sa8 Sg5 Jc5 Jf8 Pb4 g4 (10), č. Kd6 De1 Va5 Vd8 Sh2 Jc8 Je7 Pa7 c7 d2 f7 h4 (12) – mat druhým krokom, č. 138: b. Kc8 Va5 Ja3 (3), č. Ka8 Jb8 Pa7 (3) – mat tretím krokom. Riešenie do 14 dní.

Riešenie úlohy č. 131 (Kaiser): 1.V:g2! S:e4 (hrozí) 2.Vg1 mat, 1...g6+ 2.V:b2 mat, 1...g5+ 2.Se5 mat, 1...D:g2 2.Db1 mat. – Krásny úvodník a prekvapujúce krížne šachy.

Riešenie úlohy č. 132 (Loyd): 1.b8J! tempo 1...Sc7~ 2.Dc8 mat, 1...Sc7-d8 2.Df7 mat, 1...Vh8~ 2.Dg8 mat, 1...Vh8-f8 2.Dd7 mat. – Tempovka s predĺženou obranou veže a strelca.

Správni riešitelia sú títo: (č. 131 a č. 132: 5 bodov!): voj. Ján Bada, voj. Alojz Batala, slob. Bernard Džodoň (srdečný pozdrav!), Bedrich Formánek, voj. Jaroslav Guzmický, Valerián Klocháň, voj. Vlastimil Košař (dodatočne aj č. 129 a č. 130), Jozef Linder, slob. Jaroslav Lukavec, voj. Zdeněk Nožička, voj. Vít Paroulek, des. Miroslav Peprník, slob. Jozef Polešenský (srdečný pozdrav!), voj. Ján Schneider, voj. Jozef Voženílek (dodatočne aj č. 129; ale u č. 130 je vyriešené Va4!), voj. Jozef Žatko. – (Len č. 131: 2 body): Alojz Bartlík, voj. Esterka (srdečný pozdrav!), voj. Alojz Šembera.

Odkazy redakcie

Jozef Linder. Keď zašlete pokračovanie, používajte väčšie medzery medzi riadkami. Ináč srdečný pozdrav! voj. Vlastimil Košař nám píše: Ladislavovi Rovesnému srdečné blahoželanie! Ak je to jeho vlastná práca – úloha č. 130 – tak zaslúži obdiv; málokedy sa také niečo podarí!

Jozef Linder: ŠACHOVÁ POÉZIA

Preto, ešte raz vás volám všetkých, ktorí chcete poznať novú oblasť umenia, poďte s chuťou so mnou za dobrodružstvom na 64 poliach šachovnice. Pusťte sa so mnou do oblasti problémového krásna a umenia vyzbrojení smyslom pre dynamiku šachových figúr a ochotní vnímať tvarovú krásu, ku ktorej táto dynamika mieri. Všetko ostatné, potrebné k mnohohodinovému zápoleniu v partii nechajte stranou. Zabudnite teraz všetko, čo viete o stratégii a taktike, o otvorení lebo strednej hre. Opustite brehy neprehľadných variantových morí a vydajte sa so mnou k čistému prameňu krásy a potešenia.

Milý priateľu!

Viem, s ktorými ťažkosťami sa stretnem hneď na začiatku. Viem, že praktický šachista sa pozerá na úlohu, ako na nejakú exaktnú vedu, volá ju šachovou matematikou. Vidím šachistom na očiach nechuť, s akou sa pozerajú na úlohy.

Každá partia je založená na vlastnej dovednosti a schopnosti poškodiť svojho rivala. Samozrejme aj každý chybný krok súperov je úspechom protihráča, lebo tým sa mu umožňuje rýchlejšie zničenie svojho súpera. Teda vlastne tu sa uplatňuje nevedomosť súpera k jeho záhube. Pri tom však ani vlastná prevaha materiálu nezaväzuje silnejšieho spoluhráča k tomu, aby skončil partiu v nejakom stanovenom počte ťahov. Nanajvýš je obmedzovaný časom.

V úlohe naproti tomu nie je ponechané nič náhode alebo nevedomosti protihráča, keby sme to brali ako partiu dvoch šachistov. Naopak, tu sa kladie riešiteľovi za povinnosť hľadať všetky možnosti obrany napadnutej strany. A svoje uspokojenie dosiahne riešiteľ len vtedy, keď zisti že proti jeho spôsobu hry neexistuje obrany.

Riešiť úlohy, stať sa dobrým riešiteľom alebo i úlohárom, predpokladá znalosť teórie šachovej tvorby. Praktický hráč, ktorý dostane k vyriešeniu nejakú úlohu, hoci je i prvotriednym hráčom, neporadí si s ňou tak rýchlo ako so svojím slabším súperom. Ale naproti tomu tento slabší šachista ho možno predstihne v riešení. Nuž vidíte, ten nepomer v šachovej rutine a proti tomu ten rozdiel v riešiteľskej zručnosti. To preto, lebo rutinovaný šachista pozerá sa na úlohu očami praktického hráča, je postavený pred úlohu, s akou sa vo svojich partiách ešte nestretol. V partii mu nik nemôže položiť podmienku, že súpera musí zmatovať v dvoch ťahoch. Toto je ten neúprosný "hrací poriadok", ktorý nášho šachistu obmedzuje.

(Pokračujeme)

Vzad << ● >> Vpred