Vzad << ● >> Vpred

ŠACHOVÉ OKIENKO

Vedie Ivan Garaj

(16. 7. 1966)

Kontrolná notácia: bKb7 Db6 Ve5 Je1 Je7 Pc3 f2 (7), čKf4 Sh7 Jd2 Jg4 Pd5 (5) – dvojťažka.

Zápas o titul majstra sveta v praktickom šachu medzi Petrosianom a Spasským trochu odsunul do pozadia našu pravidelnú rubriku "Kapitoly z histórie šachu", v ktorej dnes pokračujeme.

Majster Ján Hus šachistom

Málokto vie, že veľký český mysliteľ, kazateľ a reformátor bol veľkým priateľom tejto kráľovskej hry. Šachovú hru si obľúbil v mladosti a dosiahol v nej na svoju dobu solídnu výkonnosť. No najzaujímavejšie asi bude, že pozdejšie ako kazateľ túto hru prehlásil za "hriešnu náležitosť". Zaujímavý dokument o tom nachádzame v Husovom testamente, ktorý majster zanechal pred svojím odchodom do Kostnice kňazovi Martínkovi, svojmu žiakovi a druhému kazateľovi v kaplnke betlehemskej. Hovorí (citujeme staročeštinou): Ale prosím te pro milosrdenství Ježiše Krista abys mne nenasledoval v žádne lehkomyselnosti, kterú si na mne spozoroval. Víš že sem – bohužial – před knežstvým svím rád a často hral v šachy a tak maril čas a často jiné i sebe onou hrou nešťastne rozhneval. Moderný vek však túto ušľachtilú zábavu ducha veľkému mysliteľovi za chybu asi nepripočíta. Najväčším dôvodom zavrhnutia šachov u majstra Husa bolo to, že v tom čase sa šachy začali hrávať o veľké peniaze. Svedčia o tom mnohé zachovalé správy. Napr. u Nemcov bolo známe, že mnohí v hre v šachy prehrali dom, ženu a deti a niekto, keď už viac nemal, vsadil pravú alebo ľavú ruku, ktorú víťaz mal právo odťať. Pravda, túto poslednú správu treba brať s rezervou, lebo rozhodne nebola bežná. (Pokračovanie) I. G.

Vzad << ● >> Vpred