ŠACH

VERNÝ ŠACHOVNICI

Ivan Garaj

(3. 1. 1991)

SPOD POKRIEVKY

Len málo rubrík v Hlase ľudu sa môže pochváliť tým že sa dožili 23 rokov ako Šachové okienko. Od jeho vzniku v januári 1968 ho vedie náš verný spolupracovník RNDr. Ivan Garaj, odborný asistent Katedry matematiky Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Doteraz pripravil takmer 1100 šachových rubrík, ktoré ponúkli bezmála 2100 zaujímavých úloh.

Šachové okienko (ŠO) je svojím spôsobom malým rekordérom...

Vek našu rubriku zaraďuje na druhé miesto medzi denníkmi v Česko–Slovensku. Staršia (o tri roky) je iba jej kolegyňa z niekdajšej Nedeľnej Pravdy. Čo sa však týka počtu uverejnených originálov od zahraničných autorov, držíme primát.

Kedy sa ŠO vyprofilovalo do medzinárodnej skladateľskej súťaže?

V roku 1969 redakcia Hlas ľudu v spolupráci s Východoslovenskými novinami a Smerom vypísala prvý medzinárodný turnaj. A od r. 1971 sme jeho samostatnými organizátormi. Tým, že sme sa už vtedy "otvorili svetu", získali sme si veľkú popularitu.

Vaše presné štatistiky uvádzajú, že počet autorov originálnych dvojťažiek, ktoré Hlas ľudu doteraz uverejnil, čoskoro dosiahne úctyhodnú cifru 500. Koľko z nich je domácich a koľko zo zahraničia?

Domáci autori tvoria asi jednu pätinu súťažiacich skladateľov. Zvyšok je vlastne z celého sveta. To vôbec nepreháňam. Veď za tých 23 rokov sa nám podarilo pokryť prakticky všetky svetadiely. Od Mongolska (pritom v Ázii sa nehrá šach, ale go) cez Austráliu, Južnú Afriku, Maroko, Argentínu, Spojené štáty americké až po takmer všetky krajiny starého kontinentu. Najviac účastníkov však máme zo ZSSR. Nečudo, veď Sovietsky zväz je veľmocou v praktickom, kompozičnom i v korešpondenčnom šachu.

V akej priazni sa teší súťaž riešiteľská?

Tá trvá zvyčajne pol roka, teraz v nej máme menšiu prestávku. Pravidelne sa jej zúčastňuje asi stovka riešiteľov.

Trúfate si ŠO sprevádzať životom aj ďalších 23 rokov?

Prečo nie? Otázka je, či vydrží moje zdravie, no najmä noviny, čo by som si určite nielen ja zo srdca želal.

A napokon posledná zvedavá otázka: Čo vás tak zaujalo na šachovnici na fotografii?

Je to veľmi zaujímavá pozícia, ktorú šachové rubriky budú reprodukovať asi ešte aj v nasledujúcom tisícročí. Sotva mohla vzniknúť v nejakej šachovej partii – to by čierny musel byť veľmi slabý začiatočník – preto je to veľmi nepravdepodobné. Je to šachová skladba, ktorej autorom je slávny maďarský šachový skladateľ – Dr. Ottó Titusz Bláthy (11. 8. 1860 – 26. 9. 1939) – vedec–elektrotechnik svetového mena (vynálezca transformátora). Biely má okrem kráľa iba jazdca a čierny je v kompletnej zostave. Keby bol na ťahu čierny, ľahko by vyhral. Na ťahu je ale biely a remizovať by mohol napríklad večným opakovaním ťahov (1.Jf4+ Kc5 2.J:d3+ Kd5 3.Jf4+ atď). Paradoxom však je, že biely vyhrá tak, že dá mat 12. ťahom: 1.Jf4+ Kc5 2.Je6+ Kd5 3.J:c7 Kc5 4.J:a6 Kd5 5.Jc7+ Kc5 6.Je6+ Kd5 7.Jf4+ Kc5 8.Ke4! d5+ 9.Ke5! Sf6+ 10.Ke6! Jd8+ 11.Kd7! a 12.J:d3 mat. Bláthy zložil veľa takýchto kuriozít a dodnes drží dokonca dva svetové rekordy: zložil najdlhšiu priamu matovú úlohu – mat 257. ťahom (v roku 1889) a najdlhší samomat 342. ťahom (v roku 1927).

Ottó T. Bláthy, Maďarsko

Chess Amateur 1922