Vzad << ● >> Vpred

ŠACH

(10.4.1987)

Kontrolná notácia diagramov. 1937: a) b. Kh6 Dg2 Vc1 Vf4 Sa2 Se7 Jc6 Jd4 Pa3 b5 b7 d3 f5 (13), č. Kd5 Vb3 Vf3 Jd6 Pa4 b6 c7 f7 g3 g4 (10), b) premiestniť Pc7 na f6 a b5 na a5; v oboch pozíciách biely začne a dá mat druhým ťahom. 1938: b. Kh5 Dh3 Vd7 Ve4 Sd8 Ja3 Jc3 Pa4 b6 e3 g4 h4 (12), č. Kc5 Vf6 Ja5 Ja6 Pc6 h7 (6), biely začne a dá mat najneskôr štvrtým ťahom. V pozícii b) dvojťažky si treba všimnúť aj zvodnosť 1.a:b6? a vo všetkých fázach potom porovnať predĺžené obrany čierneho jazdca. Štvorťažka bude riešiteľsky iste náročná, najmä vďaka tichým ťahom. Riešenie oboch problémov pošlite do 13 dní na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 815 80 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese. Troch správnych riešiteľov (dvoch za dvojťažku a jedného za štvorťažku) odmeníme knihami.

Riešenie problému č. 1923 (Lindgren) z 27. februára: Zvodnosť 1.Jf5? c4 2.Jd6+ Kd8 3.Sf5 4.Vd7 mat, 2...Kf8 3.Sh7 4.Vf7 mat, 1...e4 2.Sb5+ Kf8 3.Jh6 4.Vf7 mat, 2...Kd8 3.Jd6 4.Vf7 mat, 1...Kd8 2.Jd6 c4, e4 3.Sf5 Sb5 4.Vd7 mat, ale vyvrátenie 1...Kf8! (2.Sc4? Ke8 3.Se6 Kd8!), riešenie je preto iba 1.Jd5 c4 2.Sg6+ Kd8 3.Jb6 4.Vd7 mat. 2...Kf8 3.Jf6 4.Vf7 mat, 1...e4 2.Jf6+ Kd8 3.Sa6 4.Vd7 mat, 2...Kf8 3.Sc4 4.Vf7 mat, 1...Kd8 2.Sb5 Kc8 3.Sc6 4.Va8 mat, 1...Kf8 2.Sg6 3.Jf6 4.Vf7 mat (ale aj 2.Jf6 atď.). Veľmi obsažná štvorťažka českej školy so sériami echových matov v rámci nezvyčajnej zvodnostnej formy – duál v poslednom variante nie je závažný, lebo tento variant neprináša oproti ostatnej hre nič nového. Rozhodcom turnaja Čs. šachu 1967 bol sám Lev Lošinskij!

Knihy za riešenia problémov č. 1921-1923 vyhrávajú: Anton Ďurana, ul. Februárového víťazstva 29, 010 01 Žilina, Ján Herko, 962 66 Sebechleby č. 191 a Juraj Lupták, Sad Dukelských hrdinov 3/31, 018 51 Nová Dubnica.

* * *

Storočnica Tartakovera

9. februára 1987 (podľa gregoriánskeho kalendára 22. februára) uplynulo 100 rokov odo dňa narodenia jedného z najvýznamnejších šachistov všetkých čias S. G. Tartakovera. Rodák z Rostova na Done (odtiaľ jeho ruské krstné meno Savelij, neskôr modifikované na Savielli), prežil neľahký, hoci zaujímavý život šachového kozmopolitu bez vlasti a bez rodiny (až do smrti 5.2.1956 ostal starým mládencom). V r. 1909 promoval na viedenskej univerzite ako doktor práv, ale profesiu prakticky nevykonával; jazdil po svete a až r. 1924 sa usadil v Paríži ako naturalizovaný francúzsky štátny občan (odvtedy sa používa iná obmena jeho rodného mena Xaver).

Ako silný šachový veľmajster (v 20. rokoch mal miesto v prvej svetovej desiatke) patril k priekopníkom tzv. hypermodernej školy a spolu s Rétim a Nimcovičom bol tvorcom nových zaujímavých strategických myšlienok. Ešte viac sa preslávil ako neúnavný vynikajúci šachový literát. Dokázal pracovať súčasne pre viac ako 20 šachových časopisov, pričom jeho reportáže boli vždy originálne a vtipné. V roku 1929 usporiadali "Wiener Schachzeitung" anketu o najobľúbenejšieho šachového komentátora a najviac hlasov dostal Tartakover pred takým majstrom glos ako Alechin. Tartakover zvíťazil aj v ďalšej ankete o najvýznamnejšiu šachovú knihu po 1. svetovej vojne, ked jeho "Ultramoderná šachová partia" odsunula na 2. miesto Laskerovu "Učebnicu šachovej hry". Sám Lasker nazval Tartakovera "Homérom šachovej hry". Ponúkame čitateľom niekoľko jeho slávnych aforizmov, z ktorých vyžaruje duchaplnosť i láskavý skeptický humor: "Kombinácia je možná nemožnosť." – Celý šach je založený na chybách. – Robím chyby, teda som... – Vždy je najlepšie obetovať súperovu figúru. – Hrozba je silnejšia ako jej uskutočnenie. – Existujú silné, hlučné a tiché, bezfarebné ťahy. Tie posledné bývajú najnebezpečnejšie. – Partia má obvykle tri fázy: otvorenie, v ktorom chcete získať výhodu, strednú hru, v ktorej sa vám zdá, že stojíte lepšie a koncovku, keď poznávate, že vás prehra neminie. – Zápasy dokazujú menej ako turnaje a turnaje nedokazujú v podstate nič."

Tartakover sa s úspechom zúčastnil na viacerých turnajoch na území Československa (Piešťany 1922, Teplice-Šanov 1922, Ostrava 1923, Karlove Vary 1923, Mariánske Lázně 1925, Bardejov 1926). Na jednom z nich zohral svoju "nesmrteľnú" partiu, ktorú by mal poznať každý kvalifikovaný šachista. Prinesieme ju o dva týždne. Ján Plachetka

Vzad << ● >> Vpred