Vzad << ● >> Vpred

ŠACH

(24.12.1981)

Estetika v kompozícii

Ak sa niekedy spomína v šachu umenie, ide predovšetkým o umeleckú šachovú tvorbu, o skladanie problémov na riešenie, o šach kompozičný. Tento druh šachu predstavuje síce samostatné odvetvie, je však prístupný pre všetkých šachistov. A jeho hlavná hodnota spočíva v estetickom účinku: kombinácie a konštrukcie v šachových problémoch vzbudzujú krásne pocity a zároveň umožňujú šachistovi-riešiteľovi preveriť si svoju šachovú silu bez rizika prehry.

Dnes predkladáme našim riešiteľom päť zaujímavých problémov rozličných žánrov. Vo dvojťažke nášho vynikajúceho majstra Ľudovíta Lačného zo Žiaru nad Hronom (nar. 1926) objavíte krásny súboj bielej dámy s čiernym jazdcom. Sovietsky veľmajster Valentín Rudenko z Dnepropetrovska (nar. 1938) sa zameral na súvislosť riešenia so zdanlivými hrami 1...S:e5 2.Dc4 mat, 1...V:e5 2.Dd7 mat a zvodnosťou 1.Jd3?. Trojťažka jedného z prvých slovenských šachových skladateľov Andora Spónera z Veľkej Lomnice (pravdepodobne 1844-1917) je výnimočná tým, že obsahuje zdanlivú hru 1...b3 2.e4 K:c4 3.Dc3 mat (o ktorej autor zrejme nevedel, lebo vtedy sa zdanlivé hry ešte "nenosili"). Ďalší východoslovenský autor Jozef Kelemen (ktorý žil od r. 1904 až do smrti 1938 v Košiciach) zložil aj malú štúdiu ktorá síce nemá vysokú hodnotu kompozičnú, ale iste historickú. Pri riešení piateho diagramu málo známeho anglického skladateľa je potrebná istá dávka šachového dôvtipu...

Riešenie týchto problémov pošlite do 13 dní na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 893 39 Bratislava, s označením ŠACH pri adrese. Piatim vyžrebovaným riešiteľom venuje brožúrky o šachových problémoch Sekcia kompozičného šachu šachového zväzu SÚV ČSZTV.

Riešitelia, ktorí správne rozriešili najmenej 10 problémov v našej šachovej rubrike od 2. októbra t. r. včítane dnešných piatich, budú mať možnosť získať III. výkonnostnú triedu v kompozičnom šachu.

Kontrolné notácie. 1296: b. Kg1 Df6 Vd1 Vf3 Sb3 Sf2 Jc4 Jg7 Pb4 b6 c5 c6 d3 (13), č. Kd5 Da2 Vd8 Sg8 Jc2 Je5 Pb2 g6 (8), biely začne a dá mat druhým ťahom. 1297: b. Kc1 Dd4 Vd1 Vh6 Sf8 Sh7 Je5 Pg4 (8), č. Ke6 Va7 Vh5 Sc7 Jb1 Jf6 Pc6 f7 (8), biely začne a dá mat druhým ťahom. 1298: b. Ka6 De1 Vc4 Pb2 e3 (5), č. Kd3 Pa7 b4 c5 (4), biely začne a dá mat tretím ťahom. 1299: b. Kh1 Ja6 Pc6 g6 (4), č. Ke7 Sd6 (2), biely začne a vynúti výhru 1300: b. Kc8 Pb6 (2), č. Ka8 Pa7 (2), kto vyhrá?

Stratégia v otvorení

Šachová partia má tri hlavné časti: otvorenie, strednú hru a koncovku. Ak sa chceme dopracovať k úspešnej strednej hre a koncovke, musíme strategicky správne zvládnuť otvorenie.

Voľba otvorenia je pre silného hráča zložitá najmä z psychologického hľadiska. Treba sa usilovať o hru podľa vlastného "vkusu" s tým, aby zvolené otvorenie čo najmenej vyhovovalo štýlu súpera. Čím je šachista skúsenejší, tým lepšie vie, ktorým otvorením môže zapríčiniť určitému súperovi najviac ťažkostí. V tomto je aj najväčší rozdiel medzi šachom praktickým a korešpondenčným: korešpondenčnému hráčovi stačí dobrá knižnica, či kartotéka otvorení, naproti tomu praktický šachista potrebuje dobre osvojené znalosti a navyše psychológiu a intuíciu.

"Teoretický duel," ako sa tiež otvorenie zvykne nazývať, netreba sa snažiť vyhrať za každú cenu, je však dôležité ho neprehrať. Slabosť začiatočníka sa najviac prejavuje v tom, že nepozná strategické poučky a zásady otvorenia, a že sa preto v partii so silným hráčom dostane nevedome do nevýhodnej pozície. Začiatočník vie iba spočítať "drevo" – ako sa často hovorí materiálu na šachovnici – a neusiluje sa vyvažovať materiálnu nerovnováhu časovým alebo priestorovým faktorom. V otvorení je takmer rovnocenných možností veľmi veľa, preto je najťažšie správne si vybrať. V strednej hre už možno vylučovať nesprávne možnosti konkrétnym "výpočtom".

Otvorenie sa dá aj "nabifľovať" bez hlbšieho chápania, ale hráča s takýmito knižnými vedomosťami vie skúsený súper šikovne vyviesť z vychodených chodníčkov do pozícií, kde sa už teória končí, kde treba pozícii "rozumieť" a vedieť samostatne uvažovať nad výberom správneho plánu.

Ak je úroveň chápania u oboch súperov rovnaká, potom sa prejavia znalosti teórie a príprava. Napríklad domácim "bádaním" šachista zistí, že určitý "nezdravo" vyzerajúci ťah, ktorý nezodpovedá strategickým poučkám, vedie do "džungle" variantov, pričom nie každý z nich je pre hráča výhodný. On si však tento ťah predsa zvolí, lebo pozícia je taká zložitá, že sa v nej môže vyznať iba ten, kto ju má z domu dokonale naštudovanú. Potom je použitie takéhoto "nestrategického" ťahu plne opodstatnené, i keď nesie so sebou isté riziko.

V otvorení hrá dôležitú úlohu ešte jedna vlastnosť, ktorá zodpovedá šachistovmu talentu: je ňou intuícia, čiže "cit". Táto schopnosť môže skúsenému hráčovi pomôcť "vyjsť so zdravou kožou" z otvorenia, ktoré súper doma dokonale prebádal.

Strategické poučky sú dôležité, ale nesmieme sa nimi riadiť "slepo". Nerešpektovať niektorú z nich niekedy možno so zreteľom na riziko, ku ktorému môže nútiť napr. stav v turnaji, avšak k takémuto riziku musí oprávňovať domáca príprava.

Teraz uvedieme niektoré základné strategické poučky:

V otvorení sa treba snažiť čo najskôr účelne vyvinúť svoje figúry a včas zabezpečiť postavenie svojho kráľa, napr. rošádou. Každé neúčelné umiestnenie figúry sa neskôr môže prejaviť ako strata tempa, čo môže mať za následok súperov náskok vo vývine, alebo útok.

Ďalej treba dbať na účelné rozostavenie figúr, aby po odohraní otvorenia pokrývali čo najväčší priestor. Napr. jazdec na okraji šachovnice napáda len polovičný počet polí ako jazdec uprostred šachovnice. (Aj tu však môžu byť výnimky, napr. keď sa jazdec dostáva na okrajové pole počas manévru, útoku na kráľa, alebo na slabý bod.)

Vo fáze otvorenia sú veľmi dôležité ťahy pešiakmi. Pešiak je totiž jediný kameň, ktorý môže postupovať iba smerom dopredu. Preto pešiak, ktorý svojím ťahom oslabil pozíciu, už nijakým spôsobom sa nemôže vrátiť na nijaké z polí, kde stál predtým. Slabosť nesprávne rozostavených pešiakov sa najviac prejaví pri prechode do koncovky. Izolovaný pešiak, teda pešiak, ktorý nemôže byť krytý susedným pešiakom (lebo takého suseda nemá), prípadne dvojpešiak (dvaja pešiaci na jednom stĺpci) býva zvyčajne nevýhodný pri prechode do koncovky. Preto treba dôkladne zvážiť prechod do variantu, pri ktorom môžu vzniknúť slabí pešiaci, či jeho prednosti (napr. náskok vo vývine, zisk priestoru, alebo útok) vyvážia slabosť pešiakov v ďalších fázach partie.

Na záver uvedieme partiu majstra sveta v boji o svoj titul pred tromi rokmi vo filipínskom Baguiu, v ktorej rýchlo zvíťazil vďaka pohotovému využitiu strategických chýb súpera v otvorení.

Biely: A. Karpov               Čierny: V. Korčnoj

1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 (úvodné ťahy charakterizujú tzv. španielsku hru, jedno z najčastejšie hraných otvorení aj v terajšom zápase týchto dvoch súperov) 3...a6 4.Sa4 Jf6 5.0-0 J:e4 (úvodný ťah do otvoreného variantu španielskej hry) 6.d4 b5 7.Sb3 d5 (prirodzene, keby sa čierny snažil udržať prevahu pešiaka, stratil by omnoho viac) 8.d:e5 Se6 9.Jbd2 (toto pokračovanie je pre súpera prekvapujúce, zrejme doma dobre preštudované – Korčnoj očakával asi 9.c3) 9...Jc5 10.c3 g6 (tento ťah je už strategicky chybný, neskôr sa prejaví ako strata tempa pri zaisťovaní bezpečnosti kráľa) 11.De2 Sg7 12.Jd4 (obetuje pešiaka, aby získal tempo) 12...J:e5 (Korčnoj je známy tým, že rád prijíma obete, často i korektné, ako to bolo v tomto prípade; svojím dvanástym ťahom urobil teda Karpov správny psychologický odhad) 13.f4 Jc4 14.f5 g:f5 (čierna pešiaková štruktúra na kráľovskom krídle je narušená) 15.J:f5 Vg8 (teraz je už kráľovské krídlo rozbité a nebola by pomohla ani rošáda) 16.J:c4 d:c4 17.Sc2 Jd3 18.Sh6 Sf8 19.Vad1 Dd5 20.S:d3 c:d3 21.V:d3 Dc6 22.S:f8 Db6+ (nešlo 22...K:f8 pre 23.Jd4) 23.Kh1 K:f8 24.Df3 Ve8 (kruh okolo čierneho kráľa sa už zviera) 25.Jh6 Vg7 26.Vd7 Vb8 (vežu nemožno brať pre 26...S:d7 27.D:f7+ V:f7 28.V:f7 mat) 27.J:f7 S:d7 28.Jd8+ a čierny sa vzdal pred rýchlym matom. JoS

Šach je šach

Na otázku, čo je šach, pokúšali sa odpovedať mnohé známe osobnosti šachové aj nešachové. Prirodzene, najčastejšie sa spomínali pojmy ako hra, šport, boj, ale aj veda, logika, umenie. Bývalý majster sveta Tigran Petrosian napísal vedeckú prácu o vzťahu šachu a logiky, ale na otázku, čo je šach, odpovedal so suchým humorom: "Šach je šach". Zrejme nechcel byť rozvláčny.

Jedno je však isté: ak berieme do úvahy minulosť aj súčasnosť šachu, jeho ohromné rozšírenie vo všetkých štátoch sveta a medzi všetkými triedami a vrstvami obyvateľstva, môžeme povedať, že šach je dnes už súčasťou kultúry ľudstva. A súčasťou krásnou, ktorá umožňuje ľuďom hodnotne a zaujímavo stráviť voľný čas.

Šach má pritom nesporné výchovné hodnoty: cibrí rozumové schopnosti, učí základom logického myslenia, hľadaniu najlepšieho plánu, riešeniu zložitých situácií. Šachista musí vedieť rozobrať a prepočítať variantové možnosti, musí sa naučiť najprv rozmýšľať a až potom konať. Šachista pri partii je vlastne v úlohe riadiaceho pracovníka: svoj "pracovný kolektív" šestnástich kameňov vedie pri dodržiavaní všetkých pravidiel hry k splneniu úloh proti všetkým prekážkam a nástrahám, ktoré sa mu kladú do cesty (vďaka súperovi), a ktoré ťažko predvídať.

Prirodzene, šach skvalitňuje aj vôľové vlastnosti: len šachista s pevnou vôľou, jasnou mysľou, húževnatý a trpezlivý môže sláviť víťazstvá. Napriek tomu však každý šachista aspoň niekedy prehrá. A to je tiež jeden z výchovných prvkov šachu: učí správnym spôsobom prijímať prehry a na ich pozadí aj víťazstvá...

V posledných rokoch sa stále častejšie spomína kybernetický význam šachu. Šachisti a programátori v mnohých štátoch sa usilujú vypracovať čo najdokonalejší šachový algoritmus, radi by naučili počítače hrať šach na veľmajstrovskej úrovni. Zatiaľ sa im príliš nedarí, pretože nájdenie najlepšieho ťahu v danej pozícii patrí všeobecne medzi mimoriadne zložité neurčité úlohy. Úsilie týchto pracovníkov však s istotou nevyjde nazmar, lebo metódy "šachového myslenia" možno použiť ako modelové metódy pri riešení mnohých iných úloh, napríklad aj z oblasti národného hospodárstva. Tu už dostáva šach vyslovene vedecký charakter.

O ďalších aspektoch šachu – študijnom, psychologickom a estetickom – sa zmieňujeme na inom mieste. Záverom však pripomenieme to, čo je na šachu azda najdôležitejšie: je akousi medzinárodnou rečou, ktorá zbližuje národy. Rast počtu medzinárodných šachových súťaží jednotlivcov aj družstiev pomáha lepšiemu vzájomnému pochopeniu a rastu priateľstva medzi jednotlivými šachistami, a prostredníctvom nich aj medzi národmi. A týmto spôsobom prispieva šach aj k posilňovaniu svetového mieru.

Vzad << ● >> Vpred