ŠACH
(4.1.1974)
Problém č. 626 – originál
Bohumil Idunk, Myjava
|
|
Mat 3. ťahom
Kontrolná notácia: biely Kc3 Ve5 Sc4 Sc7 Jf3 Pa6 b7 d6 (8 kameňov), čierny Kc6 Dh8 Jd7 Pc5 f4 g3 g6 (7 kameňov), biely začne a dá mat najneskôr tretím ťahom. Úloha obsahuje zdanlivé hry 1...D:e5+ 2.J:e5+ Je5 3.b8J mat, 1...J:e5 2.b8J+ D:b8 3.J:e5 mat. Riešenie pošlite do 13 dní na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 893 39 Bratislava, s poznámkou ŠACH pri adrese. Troch správnych riešiteľov odmeníme knihou.
Riešenie problému č. 617 (Širáň) z 23. novembra m. r.: 1.Df4 hrozí 2.Db4 mat, 1...D:b5 (a:b5), Dc4, D:f4, Ve4, Jc2, Jc6 2.a:b5, J:c4, c4, Dc7, Jb3, V:a6 mat.
Riešenie problému č. 618 (Svítek) z 23. novembra m. r.: 1.Df5 tempo 1...Kd6, d6 (Vd6), d5, Vd5 (V:c4, Ve4), Va5 2.Df6, a8D, De6, D:d5, V:b6 mat.
Knižné ceny za riešenia 617 a 618 vyhrávajú: Zdeněk Libiš, 679 71 Lysice 403, okr. Blansko, Anton Špánik, Hollého 96, 015 01 Rajec, okr. Žilina a Mikuláš Zbur, Sídlisko 2, blok G-1, 066 01 Humenné.
Salo Flohr a simultánky
Jedným z najväčších simultánkových hráčov všetkých čias je nesporne veľmajster Flohr. Narodil sa 21. novembra 1908 v Rusku, ale v čase I. svetovej vojny sa jeho rodina presťahovala do Československa. A tak sa stal Salomon našim občanom, v Prahe šachovo vyrástol a v rokoch 1924 až 1938 bol naším najlepším reprezentantom v praktickom šachu. Iba politické udalosti pred II. svetovou vojnou zabránili jeho zápasu o titul majstra sveta s Alechinom. R. 1942 sa stal Flohr občanom ZSSR, ale k nám sa odvtedy veľa razy vrátil. A najmä za jeho obľúbenými simultánkami.
Minulý rok – ako 64-ročný absolvoval namáhavé 54-dňové turné, na ktorom v rámci 27 simultánok zohral spolu 1167 partií (!) – z nich 945 vyhral, 173 remizoval a len 49 prehral. Prečo má simultánky tak rád a čo na nich pokladá za najcennejšie? Na túto otázku odpovedal novinárom: "Význam simultánky spočíva nie vo výsledku. Je to obľúbený a vžitý spôsob propagácie šachu v najširších kruhoch, je to priame stretnutie význačného šachistu so šachistami "obyčajnými", dnes predovšetkým mladými, z ktorých možno niektorý po nejakom čase bude sám vykonávať "vnútri kruhu" svoju kilometre dlhú namáhavú púť. Budem rád, ak som svojimi simultánkami v ČSSR prispel k propagácii šachu a pomohol vášmu šachovému hnutiu." (Na karikatúre je S. Flohr uprostred medzi dvoma bývalými majstrami sveta E. Laskerom vľavo a J. Capablancom vpravo – ešte pred takmer 40 rokmi v Hastingse.)
Čo si myslíte o šachovej rubrike – ZRUŠIŤ JU?
O pár dní bude tomu 9 rokov, čo sa na stránkach PRAVDY objavila šachová rubrika. Šach má medzi čitateľmi aj odporcov: takáto rubrika v tlači je vraj nemysliteľná, nikto ju nečíta, miesto by sa dalo využiť sto razy efektívnejšie.
"Čo si o tom myslíte?" – spýtali sme sa majstra športu v kompozičnom šachu Bedricha Formánka, docenta na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, ktorý našu šachovú rubriku vedie.
"Každý má svoju pravdu. Miesto by sa naozaj mohlo aj lepšie využiť: napríklad na recepty ako schudnúť, alebo na systematický kurz teórie relativity, prípadne na vysvetľovanie snov a predpovedanie budúcnosti. To všetko sú dôležitejšie veci ako šach. Pravdepodobne iste."
"Myslíte si, že šachovú rubriku niekto aj číta?"
"Na overenie občas používam známu metódu: do diagramu alebo notácie zaradím úmyselnú chybu. Niekedy ma v overovaní podporia sadzači. V oboch prípadoch prídu listy natešených čitateľov: chyby iných objavuje každý rád."
"Prichádzajú vám aj dáke listy, ohlasy na šachové problémy?"
"Aby som mohol viesť presnú evidenciu, musel by som mať ešte jedného pracovníka. Dosiaľ sa ohlásilo asi štyri tisíc šachistov a niekoľko nešachistov – zväčša sú to riešitelia šachových problémov."
"Prečo posudzujete ohlas rubriky podľa počtu listov?"
"To neposudzujem. Šachisti sú vcelku mlčanlivý národ, málo hovoria a ešte menej píšu. Predstavme si, že z tých čo rubriku čítajú, napíše len každý tridsiaty. A čo nám z toho vzíde? Sto tisíc čitateľov – ako v Hampden Parku divákov."
"Rubrika je vraj príliš racionálna, samé šachové kamene a notácie..."
"Aj hudobná notácia je "suchá", aj matematika je "suchá", ale keď zaspieva Gott alebo keď sa spočíta vlastný plat s platom manželky a odpočítajú sa výdavky, potom sa zaujímavosť zvyšuje. A poviem vám, môžete sa smiať, že šach skutočne dokáže mimoriadne vzrušiť."
"Tomu málokto uverí."
"Keby šach nepriťahoval, tak by ho ľudia nehrali. Nechajme bokom otázku, či je šach športom. Ale pokiaľ ide o masovosť, je medzi športami v ČSSR oficiálne na deviatom mieste – a viete, koľko je v Športke čísel... Prirodzene, mnohí ďalší hrajú doma, v závodných kluboch ROH, v kaviarňach, a do štatistiky sa nedostali."
"Nie je riešenie šachových problémov príliš zložité?"
"Ako ktorých. Iste menej namáhavé je prehrávanie partií Fischera so Spasským, vznikne však otázka, koľkí z čitateľov porozumejú obsahu, prečo ten ťah je správny a iný zlý."
"Do našej detskej rubriky posielajú mladí čitatelia básničky, hádanky – kto vlastne spolupracuje na šachu?"
"Originálne šachové výtvory – skladby – nám poslalo na uverejnenie dosiaľ vyše sto autorov (žiaľ, ani jedna autorka). Z nich vyše 40 uverejnilo v našej rubrike svoju prvotinu. Sú medzi nimi vysokoškoláci, vojaci základnej služby, stredoškoláci – dokonca aj chlapci 13-14 roční a jeden 10-ročný! S väčšinou z nich si píšem, pomáham im zlepšovať sa, posielam brožúrky."
"Možno urobiť rubriku príťažlivejšou aj pre nešachistov?"
"Zaiste. Možno zaraďovať viac historiek, vtipov, výsledkov, klebiet. Ale nehnevajte sa, to nie je skutočne šach. Šach má jednu obrovskú prednosť pred inými športami: celý jeho dej sa dá zaznamenať na papieri – na diagrame a v notácii. Nechajme mu túto výsadu."
"Čo by ste ešte odkázali čitateľom?"
"Pokiaľ tak ešte neurobili, aby sa naučili hrať šach a po zohratí 10-20 partií pokúsili sa vyriešiť ľahkú dvojťažku. A aby nestrácali trpezlivosť. Táto vlastnosť je v živote dôležitá a šach k nej vychováva. Ak sa naučia hrať šach, aspoň sa im nestane to, čo sa raz istému..."
"A ešte čo sa mu stalo?"
"Mal výbornú pozíciu a prehral, lebo – nevedel hrať šach!"