ŠACH
(4.2.1972)
Problém č. 478 – originál Rudolf Gaško, Trebišov Autorova prvá skladba
Mat 4. ťahom |
Kontrolná notácia: biely Ka1 Dc1 Sd2 Sh5 Pa6 b3 d4 (7 kameňov), čierny Ka8 Db6 Pa7 c5 e4 f3 (6 kameňov), biely začne a dá mat najneskôr štvrtým ťahom. Je veľmi zriedkavé, aby sa nový šachový skladateľ predstavil verejnosti pomerne zložitou štvorťažkou. Ale keď sa už tak stalo, veríme, že nestratí trpezlivosť a ostane tomuto žánru verný, lebo "mnohoťažkárov" je u nás stále nedostatok. – Riešenie pošlite najneskôr 20 dní od uverejnenia problému na adresu redakcie Pravdy, Bratislava, Štúrova 4, s poznámkou ŠACHOVÁ SÚŤAŽ pri adrese.
Riešenie problému č. 464 (Kozdon) z 19. novembra 1971: 1.Ve1 tempo 1...h2 2.Da2+ Kh8 3.D:h2+, 1...Dc8 2.Db3+ Kh8 3.D:h3+, 1...Dd8 2.Dc4+ Kh8 3.Dh4+ s ďalším 4.Ve8 alebo 4.D:D mat atď. Uvedené tri varianty ukazujú, prečo musela ísť veža v úvodníku až tak nízko: v ostatných prípadoch by čierny využil prerušenie línie dámy k stĺpcu h: 1.Ve2? h2!, 1.Ve3? Dc8!, 1.Ve4? Dd8! Je to veľmi pekná štvorťažka novonemeckej školy.
Riešenie problému č. 465 (Bouma) z 3. decembra 1971: 1.Ve8 hrozí 2.De3+ Vb6 3.D:b6 mat, 1...Vb7 2.Da6+ Kb8 3.D:b7 mat, 1...Sb7 2.De7 Ka8 3.D:b7 mat, 1...Vb5+ 2.D:b5 atď. Keby ste povedali skúsenému skladateľovi, aby vytvoril miniatúrnu trojťažku so spojením Grimshawovej témy a skrytej poloväzby, tak sa zasmeje nad touto "nemožnosťou". Ale autor č. 465 to predsa dokázal.
Riešenie problému č. 466 (Kutzborski) z 3. decembra 1971: 1.S:c4 hrozí 2.Vh4 Ve6+ 3.S:e6 mat, 1...d5 2.Kd2, 1...e5 2.Ke2, 1...f5 2.Kf2, 1...g5 2.0-0!, vždy s nasledujúcim 3.Va1 mat. Štvornásobné predbežné prerušenie línie čiernej veži s ostro pointovaným využitím bielej rošády. Viacerí riešitelia budú iste prekvapení, ale je to už tak: rošáda je dovolená, pokiaľ nemožno dokázať, že kráľ alebo veža sa už pohli.
Riešenie problému č. 467 (Zagorujko) z 10. decembra 1971: 1.f4 hrozí 2.Db6+ Kc3, Kc4 3.Vc7 mat, 1...Jb3 2.Jb6 (hrozí 3.Dc4, V:d5 mat) 2...Jc5 3.De5 mat, 1...Sb3 2.Kb6 (hrozí 3.Dc5 mat) 2...Sc4 3.De5 mat, 1...S:e2 2.Ja2 (hrozí 3.Dc3 mat) 2...Sc4 3.Db6 mat, 1...J:e2 2.Jd6 (hrozí 3.Jb5 mat), 2...Jc3 3.Db6 mat. Mimoriadne krásna súhra bielych a čiernych figúr pri blokovaní polí b3, resp. e2 (v prvom ťahu) a c4, c5, resp. c3, c4 (v druhom ťahu).
Riešenie problému č. 468 (Lošinskij) zo 17. decembra 1971: 1.J:d6 hrozí 2.D:c5+, 1...V:d5 2.c:d8J+ D:d8 3.e:d8J mat, 1...J:d7 2.J:d8+ D:d8 3.c:d8J mat. Obľúbená formálna téma posledných rokov – cyklické striedanie druhých a tretích ťahov bieleho – je v tejto majstrovskej trojťažke podaná výnimočne pôsobivo: presne determinovaná hra troch jazdcov na jednom poli nasleduje vždy po blokovaní jedného z troch voľných polí. Koľko jemnosti sa v skladbe skrýva, dokáže len podrobná analýza.