ŠACH
(11.10.1968)
Problém č. 242 – E. Visserman I. cena Schach-Echo 1965
Mat 3. ťahom |
Kontrolná notácia: biely Ke5 Da1 Vd7 Sb8 Se8 Jh6 Pd4 (7 kameňov), čierny Kh8 Db1 Vc4 Vd3 Sa2 Sd2 Jb3 Jc2 Pb4 c5 e3 f3 g4 h7 (14 kameňov), biely začne a dá mat najneskôr tretím ťahom. Riešenie pošlite do 12 dní na adresu redakcie Pravda, Bratislava, Štúrova 4, s poznámkou ŠACH pri adrese. Troch správnych riešiteľov odmeníme knihou.
Riešenie problému č. 228 (Bista) z 19. júla: Zdanlivé hry 1...Ve4, Se4, b4 2.Dd6, Dg1, Vc4 mat, 1.Dc2 hrozí 2.Dc3 mat, 1...Ve3, Je4, b4 2.D:c5, Dd3, Dc4 mat.
Riešenie problému č. 229 (Vilem) z 19. júla: Zdanlivé hry 1...Jc5, Va3~, a5 2.Db1, D:b3, Db5 mat, 1.Dd6 hrozí 2.S:a6, D:g6, Ve3, Vc3 mat, každá z týchto hrozieb vyjde osobitne po 1...e:d6, J:e2, Jc5, De6 (téma poloobrán), ďalšie hry 1...D:d6, J:d2 2.Sf5, D:d4 mat.
* * *
Nie je zriedkavým javom, že aj v dobrých teoretických príručkách sa vyskytujú chyby. Nijaký šachový autor nemá totiž patent na neomylnosť. Ak sa šachovému majstrovi podarí odhaliť nejakú chybu, prechováva si svoj objav ako tajomstvo do tých čias, kým sa mu nepodarí použiť ho na turnaji a prekvapiť súpera. Výnimkou v tomto smere je sovietsky veľmajster Liliental, ktorý v poslednom čase zverejňuje podobné svoje objavy a nenárokuje si právo vyťažiť zo svojich poznatkov turnajovú slávu.
Pri štúdiu partie Barastaitis – Zilber (Leningrad 1962) zameral sa Liliental na postavenie, ktoré vzniklo po 12. ťahu bieleho zo známeho variantu kráľovskej indickej obrany: 1.d4 Jf6 2.c4 g6 3.Jc3 Sg7 4.e4 d6 5.f4 0-0 6.Jf3 c5 7.d5 e6 8.Se2 e:d5 9.e:d5 Jh5 10.Dc2 Sf5 11.Sd3 Ve8+ 12.Je2. V tejto pozícii sa rozhodol čierny pre pokračovanie 12...S:d3 13.D:d3 De7 a dosiahol pravdepodobne vyrovnanú hru. Nevšimol si však, že postavenie je zrelé na kombinačné riešenie. Tak po 12...S:b2 13.S:b2 J:f4 14.0-0-0 V:e2 15.S:f5 V:c2+ 16.S:c2 J:f2 ako aj po 12...S:b2 13.Vb1 S:d3 14.D:d3 S:c1 15.V:c1 J:f4 mohol čierny dosiahnuť vyhraté pozície.
Zápletky spojené s obeťou strelca za pešiaka b2 neprepočítaval Zilber ani po zahranom 12...S:d3 13.D:d3, pretože ešte aj teraz namiesto 13...De7 mohol sa rozhodnúť pre 13...S:b2 14.S:b2 J:f4 15.Dc3 V:e2+ 16.Kf1 V:b2 17.D:b2 Jd7 18.Dc3 Je5 19.J:e5 Df6. Nejde 20.Ve1 pre Jd3+ a po dobytí jazdca e5 získa čierny dvoma pešiakmi za kvalitu dobrú hru.
Jeden z glosátorov tejto partie odporúča namiesto 12.Je2 ustúpiť kráľom na f2. Ale takýto manéver považuje Liliental za samovraždu a uvádza variant 12.Kf2 Sd4+ 13.J:d4 c:d4 14.Je2 Dh4+ 15.g3 V:e2+ 16.D:e2 J:g3. Maďarskí teoretici sú tej mienky, že aj Liliental sa môže mýliť a nechápu, prečo by mal biely po 17.De6+ Kg7 18.h:g3 D:h1 19.S:f5 stáť horšie. Podarí sa azda našim čitateľom dokázať, že po 19...g:f5 je manéver čierneho jazdca b8-a6-c5 neodvrátiteľnou hrozbou? (c+k)