ŠACH
(9.4.1966)
Problém č. 66 – L. I. Kubbel Izbrannyje zadači L. I. Kubbela 1958
Mat 2. ťahom – žartovná úloha |
Kontrolná notácia: biely Kh1 Dg7 Pc6 e7 f2 g3 (6 kameňov), čierny Kh3 (1 kameň), mat druhým ťahom. Vtip tohto problému spočíva v premene pešiaka – skvelá aprílová myšlienka. Riešenie pošlite do 12 dní na adresu redakcie, Bratislava, Štúrova 4. Piatich správnych riešiteľov odmeníme knihou.
Riešenie problému č. 63 (Lošinskij a Neunyvako) z 19. marca: 1.Vb8 hrozí 2.Df2+ 3.Da7 mat, 2...Sd2 3.Va7 mat, 1...Ka3 2.Df3+ 3.Da8 mat, 2...Se3 3.Va7 mat, 1...Ka1 2.Df1+ 3.Da6 mat, 2...Sc1 3.Va7 mat. Ťahy 1.Vb5, Vb6, Vb7? nevedú k cieľu, lebo veža preruší líniu dáme (v poslednom prípade, bohužiaľ, aj druhej veži). Krásna logická miniatúrka. Knižné ceny vyhrávajú: Dionýz Arpáš, Tekovské Lužany IV/211, okr. Levice, Magdaléna Lajčinová, Bratislava, Pavlovská 5, Ján Michalko, Važec 297, okr. Liptovský Mikuláš, Andrej Ozoraj, Nové Zámky, Národného povstania 42 a Miroslav Švihorík, Košice – Nové Mesto, Slobody 25. (c+k)
V dnešných podmienkach si nevieme predstaviť závodný šach bez dôkladného štúdia teórie otvorenia. Teória je však v súčasnosti natoľko rozsiahla, že aj veľmajstri stačia sledovať iba vývoj tých otvorení, ktoré tvoria súčasť ich repertoáru. Šachisti nižších výkonnostných tried potrebujú štúdium teórie otvorenia predovšetkým preto, aby sa vyzbrojili proti možnostiam prekvapenia. Že novinky v otvoreniach môžu prekvapiť aj tých najvýznamnejších veľmajstrov, o tom svedčí priebeh partie Fischer – Reshevsky, hranej v roku 1959 na prebore USA: 1.e4 c5 2.Jf3 Jc6 3.d4 c:d4 4.J:d4 g6 5.Se3 Jf6 6.Jc3 Sg7 7.Sc4 0-0 8.Sb3 Ja5 9.e5 Je8 10.S:f7+ K:f7 11.Je6. Pretože čierny kráľ nemôže brať jazdca pre mat v niekoľkých ťahoch, musí sa zmieriť so stratou dámy.
Fischer sa o nekorektnosti 8. ťahu čierneho dozvedel zo sovietskych prameňov, ktorých štúdiu venoval Reshevsky nedostatočnú pozornosť. Od toho času prekvapujúca obeť bieleho strelca sa stala natoľko známou, že nedávno známy glosátor pri komentovaní istej partie, hranej týmto otvorením, trúfal si vysloviť túto otázku: "Kde sú dnes závodníci, ktorí by zahrali 8...Ja5 a chytili sa do pasce? Takáto tajná nádej bieleho sa dnes už nemôže splniť!"
Možno pripustiť, že by bolo naivné hrať určité otvorenie iba s úmyslom nachytať súpera do pasce. Ale príjemné prekvapenie v podobe súperovej neinformovanosti nie je nikdy vylúčené. V tom smere zaujímavé skúsenosti má veľmajster Keres. Na medzinárodnom turnaji v Szczawno-Zdróji roku 1950 podarilo sa mu zmatovať svojho súpera hrajúceho čiernymi kameňmi takto: 1.e4 c6 2.Jc3 d5 3.Jf3 d:e4 4.J:e4 Jf6 5.De2 Jbd7 6.Jd6 mat. Tento zvrat bol z predchádzajúcej praxe známy, a predsa na jeho neznalosť doplatil medzinárodne skúsený hráč. V boji proti podobným nemilým príhodám zostáva teda jediná zbraň – sústavne a svedomite študovať modernú teóriu otvorenia.