NÁRODNÁ OSVETA


KOMPOZIČNÝ ŠACH PATRÍ DO KULTÚRY

Úspechy slovenských šachových skladateľov vo svete

Bedrich Formánek

Národné osvetové centrum


"Veríme, že prečítanie tejto knihy inšpiruje mnohých čitateľov k hlbšiemu záujmu o šachové skladby a vo všetkých šachových skladateľoch upevni pocit, že ich tvorivá práca má osobitný význam pri šírení kultúry. Lebo kompozičný šach je jej nespornou a krásnou súčasťou" – napísal autor v úvode knihy 1).

Z nedávnej, ale aj dávnejšej minulosti sú známe spory o to, či je šach šport, veda alebo umenie; niektorí urobili kompromis ("je v ňom zo všetkého trochu"), iní sa odpovedi na otázku vyhli výrokom "šach je šach". Pravda, reč bola o hranom šachu, kde súperi sedia oproti sebe a jeden chce druhého poraziť. My sa však zameriame iba na kompozičný šach – a sme presvedčení, že toto šachové odvetvie patrí do umenia a tým aj do kultúry.


Hlavnými predstaviteľmi kompozičného šachu sú šachoví skladatelia, ktorí vytvárajú svoje šachové diela tak, že sedia bez súpera pri šachovnici, voľne na ňu kladú šachové kamene, presúvajú ich, alebo odstraňujú s jediným cieľom: vytvoriť pôsobivé skladby, čiže šachové postavenia, ktorých obsah sa ukáže po vyriešení, alebo jednoduchšie, po ''prehraní'' zaznamenaného riešenia. Tak sa ku kompozičnému šachu dostávajú vlastne všetci šachisti, či už ako riešitelia alebo, všeobecnejšie, "konzumenti".

Šachové skladby nachádzame v rubrikách denníkov alebo iných časopisov v podobe šachových diagramov. Nad takýmto "obrázkom šachovnice" je meno autora skladby a pod ním tzv. výzva, napríklad "mat 2. ťahom", "mat 3. ťahom", "pomocný mat 2. ťahom", "biely vyhrá" atď. Existujú desiatky rozličných výziev, ktoré charakterizujú jednotlivé žánre, či "filozofiu" bieleho a čierneho – napríklad v pomocnom mate čierny pomáha bielemu dať mat a biely to využíva. Ale aj v rámci jednotlivých žánrov nájdeme podstatne rozdiely v charaktere kombinácie podľa toho, na ktorú časť obsahu autor sústredí svoju pozornosť.

V súčasnom kompozičnom šachu sa čoraz väčšmi rozmáhajú aj rozličné zmeny pravidiel (napríklad v circešachu sa braný kameň premiestni na jeho základné pole) a iné novinky, týkajúce sa šachového materiálu a priestoru. Mnohí šachoví skladatelia sa neuspokojujú so šiestimi klasickými typmi kameňov (kráľ, dáma, veža, strelec, jazdec a pešiak), ale používajú aj desiatky iných (tzv. exokameňov). A podobne si prispôsobujú aj šachovnicu: napríklad valcová šachovnica vzniká akoby natočením "normálnej" na valec a pod.

Šachové skladby majú svoj obsah, ktorý vytvára v konzumentoch estetické pocity. V tomto ohľade je kompozičný šach skutočne mnohostranný: krásne môžu byť matové obrazce, motivačná náplň kombinácií, ich logika, vnútorná analógia či harmónia, dokonca aj konštrukcia a geometria, niekedy "detektívne" pátranie po minulosti, nečakaná pointa či vtip. V šachových skladbách nájdeme takpovediac prvky hudobné, alebo prvky výtvarného umenia, prípadne architektúry, ale aj momenty drámy či komédie. Napokon existujú skladby, ktorých dej imituje udalosti z dejín (napríklad vyhnanie Napoleona z Moskvy) – ale to sú iba výnimky.

Kompozičný šach vznikol zrejme zároveň s hraným šachom, niekedy okolo 6.-7. storočia. Prvé zachované skladby – arabské mansúby – pochádzajú asi z 9. storočia. Vývoj však bol pomerne pomalý, až dospel do 19. storočia, keď sa najmä vďaka šachovým periodikám kompozičný šach rozšíril do mnohých krajín.

Prvý šachový diagram na území Slovenska publikoval Daniel Lichard v skalickej Domovej pokladňici r. 1848 – išlo o päťťažku neznámeho autora. Prvá skladba slovenského autora – grófa Arnolda Pongrácza – bola uverejnená r. 1855 v Nemecku; autorom prvej originálnej skladby slovenského autora v slovenskej tlači – r. 1864 v Národnom kalendári – je Pavel Sloboda, evanjelický farár vo Vrbovciach.

Až do 40. rokov tohto storočia bol slovenský kompozičný šach vecou iba niekoľkých jednotlivcov (hoci aj vynikajúcich, ako napríklad Richard Réti, Ivan Frič alebo Alexander Pituk). Osobitne hodno spomenúť Štefana Krčméryho, ktorý s veľkou láskou excerpoval staré kalendáre a rubriky a r. 1930 napísal dôležitú stať odhaľujúcu počiatky kompozičného šachu na Slovensku 2). Potom prišli roky dozrievania, nastupovali celé generácie slovenských šachových skladateľov, aby v posledných desaťročiach mimoriadnou mierou zviditeľnili Slovensko v tejto oblasti kultúry. Nemáme priestor, aby sme urobili prehľad medzinárodných úspechov slovenských šachových skladateľov, spomenieme však ten zatiaľ posledný a najväčší: v tzv. 4. svetovej súťaži (akejsi analógii olympiády) dosiahla r. 1990 ešte vtedajšia ČSFR skvelé druhé miesto, veľmi tesne za víťazným ZSSR, pričom však 98 % česko-slovenských bodov získali slovenskí skladatelia, predovšetkým Štefan Sovík z Nitry, Ján Valuška zo Zvolena a uznávaný najlepší slovenský skladateľ všetkých čias, Ľudovít Lačný zo Žiaru nad Hronom.


Príklad šachovej skladby:


Oskar E. Vinje

Fairy Chess Review 1939









Mat 1. ťahom (2–2)

(Riešenie je uvedené dolu)



Máme dnes desiatky šachových skladateľov svetovej úrovne, Slovensko sa aj v zahraničí pokladá za veľmoc kompozičného šachu, r. 1993 sme usporiadali v Bratislave mimoriadne úspešný Svetový kongres kompozičného šachu, Slováka zvolili r. 1994 za prezidenta Svetovej organizácie kompozičného šachu...

Boli by sme radi, keby do umeleckej kompozičnej pokladnice prispievali slovenskí autori aj v budúcnosti aspoň tak ako doteraz a aby im v tom naše kultúrne inštitúcie, najmä Národné osvetové centrum, rady pomáhali, či už umožňovaním stretnutí, školení, súťaží alebo vydávaním monografií, časopisov a pod.


Literatúra:

1) Formánek, B.: Kompozičný šach na Slovensku, Bratislava 1984

2) Krčméry, Š.: Z minulosti šachu na Slovenku (in: Prvá slovenská kniha šachová), Žilina 1930


Riešenie: Keďže podľa platnej konvencie v skladbách typu "mat n-tým ťahom" začína biely a aj mat dáva biely, stačia elementárne znalosti na to, aby ste dali mat 1.Va6-a8? spočíva v tom, že posledný ťah (ktorým sa dospelo do diagramového postavenia) nemohol robiť čierny (kráľom by bol musel stáť vedľa bieleho kráľa a pešiak je v základnom postavení), takže biely nesmie pokračovať. Na ťahu je teda čierny – a po jedine možných ťahoch pešiakom 0...h7-h5, alebo 0...h7-h6 dostane mat z druhej strany 1.Va6-h6!


Národná osveta 15/1996