Vzad <<  >> Vpred

ŠACHY

Vedie: I. Ivančo

(7.12.1956)



Tentoraz – veselo o vážnych

Povráva sa, že všetky žarty, ktoré bežia svetom, vzťahujú sa iba na ľudí vážnych, rozumných. Naozaj je mnoho žartov o lekároch, profesoroch, študentoch, spisovateľoch i maliaroch. My dnes chceme rozprávať o šachistoch, ktorých si v minulosti vážili; zachovali sa nám mnohé vtipné poviedky o majstroch i veľmajstroch. Vybrali sme z nich niekoľko malých ukážok.

Steinitza sa raz spýtali, akú má nádej, že vyhrá šachový turnaj, ktorý sa práve začínal a na ktorom Steinitz mal sám vyhrať. Majster sveta neváhal a pohotovo odpovedal: "Veľkú, lebo každý účastník bude hrať jednu partiu so Steinitzom, ja však nie!"

Podobnú neskromnú odpoveď spomínajú bratislavskí šachisti v údajnej príhode s terajším preborníkom Slovenska Delmárom. Jeho partner, keď sa už vzdal ďalšieho boja, sa ho spýtal: "Kde som spravil chybu, kedy som túto partiu prehral?" Delmár odpovedal: "Keď ste si sadli hrať partiu so mnou."

Laskerovi raz istý šachista ponúkol výhodu jazdca a partiu vyhral. Lasker v druhej partii sám ponúkol jazdca svojmu spoluhráčovi, ktorý ho nepoznal a druhú partiu vyhral Lasker. V tretej hre opäť mal Lasker o jazdca viac na začiatku avšak partiu prehral. Zohrali takto striedavo viac partií a vždy vyhral ten, ktorý dal jazdca napred. Spýtal sa teda Laskerov súper, ako to je, že vždy vyhráva ten, ktorý dá jazdca napred. "To je prirodzené," znela odpoveď, "kto má o jazdca menej, hrá pokojnejšie, lebo nemusí dávať pozor na toľké figúry."

A keď už rozprávame o hre s výhodou, musíme spomenúť Andersena. Istému slabému šachistovi dával napred dámu a v každej partii ho porazil. Ako to pri väčšine slabých hráčov býva, nechcel veriť, že by hral šachy tak slabo a vyhováral sa na nešťastný deň a kadečo iného. Keď sa rozlúčili, predstavili sa hráči vzájomne a Andersenov partner sa ho spýtal, či on nie je "tým majstrom sveta"? "Kdeže," zaluhal Andersen: "Raz som však s ním hral, dal mi dámu napred a nemohol som proti nemu vyhrať ani jednu partiu. Tak si predstavte, ako hrá on!"

O inom známom veľmajstrovi sa zas rozpráva, že pri hre s podobným slabým hráčom nemohol dať nijakú výhodu, lebo jeho slabý protivník sa cítil rovnocenný s každým šachistom. Keďže si však náš veľmajster chcel zahrať šachy, v každej hre si zvolil toto pokračovanie: 1.e4 e5 2.Jf3 Df6 3.d3 Jc6 4.Sg5 Sc5 5.S:f6 g:f6, takže jeho partner už mal skoro o dámu viac, všetky hry sa však skončili výhrou čierneho, lebo on v priebehu partie už nespravil nijakú chybu a rafinovane využil každú nepresnosť svojho súpera. Pravda, nevedel pochopiť, prečo mu čierny dáva takú veľkú výhodu, keď by mohol napadnutou dámou pokojne odísť v 5. ťahu. Veľmajster mu vysvetlil, že dámu nedáva zadarmo, lebo – po prvé – dostáva za dámu strelca, teda dal figúru za figúru, po druhé – po 5...g:f6 otvoril sa "g" stĺpec, a to má veľmi veľkú cenu, teda čierny na tej výmene iba získal.


Na diagrame prinášame postavenie so značnou prevahou čierneho, ale upozorňujeme, že nejde o omyl. Biely za 12 ťahov môže vynútiť mat svojím jediným jazdcom.

Riešenie úlohy zašlite do konca tohto roku na adresu našej redakcie s označením "Šachy".

Mesačne päť správnych riešiteľov odmeníme knižnou cenou.


49. Dr. Otto T. Bláthy

The Chess Amateur 1922









Biely na ťahu dá mat dvanástym ťahom



Vzad <<  >> Vpred