Vzad <<  >> Vpred

ŠACHY

Vedie: I. Ivančo

(18.5.1956)



Géza Maróczy

Koncom jedného školského roku dostal som ako odmenu od riaditeľstva gymnázia 320-stránkovú publikáciu. Bola to Maróczyova kniha "A modern sakk vezérkönyve". Autorovo meno mi bolo známe, ale vedel som o ňom iba málo. Po preštudovaní knihy začal som si autora veľmi vážiť a nikdy som si nemyslel, že sa s ním raz stretnem. Ako študent hrával som korešpondenčné partie, a keď som sa mal dostať do Budapešti na štúdiá, pokladal som za dobré zoznámiť sa s jedným svojím korešpondenčným partnerom. Bol to dr. Vécsey, aj u nás dobre známy šachový publicista a profesor. Mali sme sa stretnúť v šachovom krúžku. Dr. Vécsey debatoval so starším pánom, ktorého tvár mi bola povedomá. Po vzájomnom predstavení zistil som, že je to maďarský veľmajster Géza Maróczy. Rozprávali sme sa o šachu, o korešpondenčných partiách a veľmajster prejavil záujem aj o partie košického študenta. Ukázal som mu v rýchlosti jednu partiu, ktorú som pokladal za najlepšiu. Záver sa prítomným zapáčil a Maróczy ju o týždeň aj uverejnil vo svojej rubrike. Od tých čias som ho videl viac ráz. Vtedy už nehral. Mal vyše 70 rokov, ale ako divák a organizačný pracovník bol prítomný na každom šachovom podujatí.

Ako šachový hráč vydobyl si na turnajoch mnoho cenných úspechov. Najvýznamnejšie sú: Norimberk 1896, Monte Carlo 1902, 1903, 1904, Ostende 1906, Karlove Vary 1907, 1923, Utrecht 1920 a iné. Ako šachový teoretik viedol šachovú rubriku a napísal vyše 10 šachových kníh. Prakticky ho treba pokladať za učiteľa dnešnej maďarskej šachovej generácie. No jeho tvorba mala vplyv aj na zahraničných šachistov. Päť rokov je tomu, čo nás Maróczy opustil, ale v srdciach šachistov žije ako nasledovaniahodný príklad.

Na ukážku vybrali sme partiu Maróczy-H. Wolf (Monte Carlo, 1903). 1.e4 e5 2.Jf3 Jc6 3.Sb5 Jf6 4.0-0 d6 (Pasívne postavenie čierneho dáva bielemu lepšiu hru.) 5.d4 e:d4 6.J:d4 Sd7 7.Jc3 Se7 8.b3 (Podľa šablóny by sa malo hrať 8.S:c6 b:c6 9.Dd3 0-0 10.Sg5 h6 11.Sh4 Jh7 12.S:e7 D:e7 13.Vae1. Ťahom b3 biely má v úmysle dostať svojho strelca na dlhú diagonálu, kde zaujme výhodné miesto.) 8...J:d4 9.D:d4 S:b5 10.J:b5 Jd7 11.Sa3 a6 (Prirodzene, nešlo dobre 11...Sf6, lebo biely ťahom Dc4 sa ubráni proti strate kvality hrozbou J:c7+ a po ďalšom Vad1 by biely stál pozične veľmi dobre.) 12.Jc3 Sf6 13.De3 0-0 14.Vad1 Jb6 (Toto pole je veľmi nezvyklé na umiestenie jazdca. Do úvahy prichádzalo skôr S:c3, čím by čierny vyhol zápletkám, ktoré mu biely jazdec zapríčiní.) 15.f4 Ve8 16.e5! Dc8 17.Je4 d:e5 (Postavenie čierneho je už prehrané. O súhre čiernych figúr už nemôže byť ani reči. No úlohou bieleho je nájsť najsilnejšie ťahy, t. j. nevypustiť súpera. Ako uvidíme, Maróczy túto časť partie zahral jedinečne.) 18.J:f6+ g:f6 19.Dg3+ Kh8 20.f:e5 Vg8 21.Dh4 f:e5 22.V:f7! V:g2+ (Posledná nádej čierneho 23.K:g2 Dg8+ a 24.D:f7, biely tomu jednoducho vyhne.) 23.Kh1 Vg7 24.V:g7 K:g7 25.Vg1+ a čierny sa vzdal. Takáto partia by poslúžila ku cti aj mnohým moderným majstrom.


Pre riešiteľov na diagrame prinášame dvojťažku s bielou batériou Vf2, Pe2. Táto batéria je namierená na čierneho kráľa, lebo každým ústupom bieleho pešiaka vznikne šach. Keďže biely pešiak pri rôznych obranách čierneho ustúpi na štyri rôzne polia, ide v úlohe o realizovanie takzvanej témy Pickaniny.

Riešenie zašlite na adresu našej redakcie s označením "Šachy" do konca mája.

Mesačne päť riešiteľov odmeníme knižnou cenou.


20. Joseph C. Wainwright

I. cena

Wanderer 1886









Biely na ťahu dá mat druhým ťahom



Vzad <<  >> Vpred