Vzad << ● >> Vpred

Šachový kútik

(19. 12. 1989)

Kontrolná notácia: b. Kd1 Df2 Vh3 Sb8 Sc8 Jf4 Pb5 b7 c2 e2 f3 g5 (12), č. Ke5 Vh1 Sg1 Pa7 c3 c7 h2 (7), biely začne a donúti čierneho dať mať druhým ťahom – rýchle pokusy 1.De3+?/1.Dc5+? nevedú k cieľu pre 1...Kd6!/1...K:f4!, preto biely skúsi ináč: 1.Vh4? s hrozbou 2.Dc5+ S:c5 mat, 1...Kd6!, resp. 1.Vh6? hrozí 2.De3+ S:e3 mat, 1...K:f4!. Teda opäť bez úspechu – a napokon nevychádza ani 1.S:a7? s hrozbou 2.Dd4+ S:d4 mat, 1...Kd6 2.Dc5+ S:c5 mat, 1...K:f4 2.De3+ S:e3 mat, ale 1...c5!. Rieši jedine 1.D:a7 tempo, 1...Kd6 2.De3!, 1...K:f4 2.Dc5! s tempovým vynútením matu odťahom strelca. Ak jednotlivé obraty systematicky "spočítame", v samomate sa nachádza okrem recipročnej zámeny druhých ťahov bieleho téma Vladimirova (porovnanie fáz 1.De3+?, 1.Dc5+? s riešením), Banného (1.De3?, 1.Dc5? kontra 1.S:a7?), Dombrovskisa (1.Vh4?, 1.Vh6? – 1.S:a7?) aj Hanneliusa (1.Vh4?, 1.Vh6? – 1.D:a7), čo všetko výborne poznajú záujemcovia o modernú priamu matovú dvojťažku.

Jednou zo zaujímavých možností rozvíjania kompozičného šachu je "transformácia" ideí z jedného žánru do druhého. Ako základ sa berie najčastejšie ortodoxná dvojťažka a z nej sa potom odvíjajú námety na exodvojťažky, trojťažky, pomocné maty a či – samomaty. Práve túto poslednú možnosť využil autor dnešnej skladby a získal za ňu prvú cenu v turnaji izraelského kompozičného časopisu.

Vzad << ● >> Vpred