Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(7.2.2009)

Za osobitný žáner kompozičného šachu treba pokladať mnohoťažky, ktorých dĺžka je väčšia ako, dajme tomu, dvadsať ťahov. Priekopníkom týchto "veľmi dlhých mnohoťažiek" bol už koncom 19. storočia budapeštiansky skladateľ Ottó Titusz Bláthy (1860-1939, autor knihy Vielzügige Schachaufgaben z r. 1889), svojho času držiteľ rekordu v dĺžke priamej ortodoxnej matovej úlohy a dosiaľ rekordér v celkovom počte ťahov vlastných skladieb (takmer 25 tisíc). Veľkú dĺžku skladby možno docieliť iba opakovaním určitého manévru, ktorého cieľom je vytempovať čierneho a donútiť ho tak k ťahom z núdze, obyčajne pešiakmi. Pokiaľ čierny takéto ťahy má, darí sa mu mat odďaľovať, až napokon z nedostatku ťahov je pritlačený k múru. Vynikajúcim príkladom, ktorý prekonal tvorbu Bláthyho, je 60-ťažka nemeckých autorov na dnešnom diagrame. Jazdec d4 a strelec b2 sú pripútaní k svojim miestam (pre Jc2 mat, resp. V:c1+ s ďalším Vb1 mat), biely sa preto usiluje postupne znehybniť alebo zlikvidovať pešiakov a nakoniec vziať vežu na h3. Ihneď 1.Kg4? nie je dobré pre 1...Vh2! – kráľ sa totiž chce dostať na g4 vtedy, keď je veža na h2, preto musí niekde (čo najbližšie) stratiť tempo: 1.Kg6 Vh2 2.Kh7 Vh3 3.Kh8 Vh2 4.Kg8 Vh3 5.Kh7 Vh2 6.Kg6 Vh3 7.Kh5 Vh2 8.Kg4! Trojuholníkovému manévru h7-h8-g8-h7, ktorým kráľ docieli stratu tempa, sa hovorí výhybka (a nepokladá sa pritom za duál opačná možnosť h7-g8-h8-h7). Teraz je čierny prinútený potiahnuť pešiakom – najlepšie 8...e4. Po tomto ťahu biely musí tempový manéver zopakovať, je však zaujímavé, že to už nepôjde na h8, ale – napodiv – až na b8...

Kontrolná notácia: b. Kh5 Vg1 Jd2 Je3 Pb3 (5), č. Ka1 Va2 Vh3 Sb2 Sh1 Jc1 Jd4 Pa3 c5 c6 e5 e7 g2 g3 h4 (15), biely začne a dá mat najneskôr šesťdesiatym ťahom. Riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 477 (Formánek – mat druhým ťahom, tri riešenia; na b7 je tzv. veľká ťava): Najprv zvodnosti: 1.VŤc4? hrozí 2.VŤb1 mat, ale 1...h:g3! bez matu, podobne 1.VŤe6? hrozí 2.VŤb5 mat (cez e4), a taktiež 1...h:g3!, v riešeniach musí VŤ napadnúť pole g2: 1.VŤd1 hrozí 2.VŤe4 mat, 1.VŤh5 hrozí 2.VŤe4, 1.VŤa4 hrozí 2.VŤb1 mat, a zakaždým 1...h:g3 2.Vh1 mat. V podstate jednoduchá dvojťažka, ukazuje však na veľký rádius veľkej ťavy po priestore šachovnice. Bonusom je zvodnosť 1.Kf2? s hrozbou 2.Vh1 mat a vyvrátením 1...h:g3+!: ide o hrozbový paradox, lebo ťah 1...h:g3, ktorý v riešeniach umožňoval mat 2.Vh1, teraz ho, naopak, znemožňuje. (ff)

Vzad << ● >> Vpred