Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(20.10.2007)

Dnes uverejňujeme niečo na poučenie začínajúcich šachových skladateľov – ako sa dá zlepšovať konštrukcia aj v jednoduchých skladbách. Pred mnohými rokmi uverejnil známy anglický autor Cyril Stanley Kipping (1891-1964) túto miniatúrnu dvojťažku: biely Ke8 De1 Vc7 Ja7 Pb7 (5), čierny Kb8 Va8 (2). Pre svoj zaujímavý variantový obsah, najmä dve premeny pešiaka na jazdca, sa stala veľmi populárnou: 1.Db4 tempo, 1...K:a7+ 2.b8J mat, 1...K:c7+ 2.b:a8J mat, 1...V:a7 2.Vc8 mat. Bola reprodukovaná v mnohých časopisoch, pritom sa však väčšinou prehliadalo (niekedy možno aj úmyselne), že má zásadnú konštrukčnú chybu: na šachy bielemu kráľovi pred úvodníkom (oba ťahy čierneho kráľa) nie sú pripravené bezprostredné maty. Takýto prístup sa povoľuje len v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch pri extrémne náročných námetoch. Je až zarážajúce, ako si to mohol dovoliť skúsený autor s veľmi frekventovaným menom, neskôr predseda menšej medzinárodnej organizácie kompozičného šachu. A keby si bol k pozícii trochu sadol, ako ukazuje dnešný diagram, mohol ju ľahko vylepšiť, dokonca ušetriť dámu a navyše pripojiť oveľa lepší úvodník, ktorým sa čiernemu kráľovi poskytne ďalšie voľné pole! – Treba však ešte upozorniť na jednu chybu, ktorú obsahujú obidve pozície. Prídete na to, akú?

Kontrolná notácia: b. Ke7 Vc1 Vc7 Ja7 Pb7 (5), č. Kb8 Va8 (2), biely začne a dá mat druhým ťahom. Riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 407 (Avner – mat druhým ťahom): Zdanlivé hry (keby začínal čierny) 1...Vc:d3 2.D:g4 mat (De8? Jg3?), 1...Vd:d3 2.De8 mat (Jg3? D:g4?), 1...J:d3 2.Jg3 mat (D:g4? De8?), riešenie 1.V:f7 hrozí 2.D:h7 mat, 1...Vc:d3 2.Vf4 mat (Ve7? Sc6?), 1...Vd:d3 2.Ve7 mat (Sc6? Vf4?), 1...J:d3 2.Sc6 mat (Vf4? Ve7?), vedľajšie varianty 1...S:g8(Sf5), Sg6, K:d3 2.Sf5, D:g6, S:h7 mat (a ešte netematické zdanlivé hry 1...Vc3~, f6 2.Ve3, Dd5 mat). Blokovanie voľného poľa tromi čiernymi kameňmi vedie k trom matom, pričom ďalšie dva (uvedené v zátvorkách) sú vylúčené tzv. antiduálovými motívmi (konkrétne odcloneniami Sa1 a Dc1, resp. priamym krytím jazdcom). Spracovanie tejto tzv. Stocchiho témy v zdanlivých aj skutočných hrách (so zámenou všetkých troch matov) je nesporne vynikajúci výkon. Je pritom takmer neuveriteľné, že autor mal v čase vytvorenia tejto majstrovskej dvojťažky iba 16 rokov! (ff)

Vzad << ● >> Vpred