Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(27.12.2003)

Fernando Saavedra bol počas svojho pobytu v Glasgowe (1892-1898) členom tamojšieho šachového klubu a horlivým riešiteľom skladieb publikovaných v rubrike Weekly Citizen. Našiel riešenie Barbierovej štúdie (ktoré vyšlo – ako ho uvádzame nižšie – 11. mája 1895), ale postavenie skúmal ďalej. Zrejme krátko po 11. máji prišiel do klubu a za prítomnosti Barbiera a ďalších šachistov ukázal, že pozíciu čierny nezachráni. A tak 18. mája uverejnil Barbier uvedené postavenie znovu, ale so zmenenou výzvou a s doplnkom, že člen klubu reverend Saavedra našiel cestu k výhre pre bieleho. My diagram tiež opakujeme a boli by sme zvedaví, koľkí z čitateľov toto skvelé riešenie poznajú. Pravda, najväčší pôžitok budú mať tí, ktorí sa k nemu dopracujú sami.

A ešte pár slov k autorstvu. Občas sa vyskytne uvádzanie tejto štúdie ako spoločnej skladby Barbiera a Saavedru. To nepokladáme za správne, keďže Barbierova pozícia mala ideového predchodcu v Cookovi. Ten by si zmienku alebo časť spoluautorstva zaslúžil skôr. Vzhľadom na celý takmer dramatický a ojedinelý príbeh okolo najslávnejšej šachovej skladby sa však prikláňame k názoru, že ako autora treba uvádzať samého Saavedru. Veď on objavil to, čo očakávame dnes od našich riešiteľov.

Kontrolná notácia: b. Kb6 Pc7 (2), č. Ka1 Vd5 (2), čierny začne, ale aj pri jeho najlepšej hre biely vynúti výhru. Riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 218 (Barbier – čierny remizuje?): 1...Vd6+ 2.Kb5 Vd5+ 3.Kb4 Vd4+ 4.Kb3 Vd3+ 5.Kc2 Vd4! 6.c8D Vc4+ 7.D:c4 pat. Takto si veci predstavoval Barbier a treba dodať, že v podstate len zopakoval ideu, na ktorú prišiel pred vyše 30 rokmi Cook – pozri č. 217). Ale ako uvádzame vyššie, španielsky mních našiel celkom nečakane nový a krásny záver, ktorý patovú ideu postavil na hlavu. (ff)

Vzad << ● >> Vpred