Vzad << ● >> Vpred

KOMPOZIČNÝ ŠACH

(6.12.2003)

Óda na radosť od Beethovena či Yesterday od Beatles sa hrali už veľakrát, ale zrejme nikdy nezaniknú. Aj medzi šachovými skladbami nájdeme takéto večne zelené diela, ktoré treba pripomínať znovu a znovu. Jedným z nich je dnes už 108-ročná krásna štúdia, azda najslávnejšia šachová skladba všetkých čias. Naozaj by sa patrilo, aby ju poznali všetci šachisti, preto si ju pripomenieme aj v našej rubrike. Ale začneme od Adama, pretože celá história je natoľko zaujímavá a poučná, že si to zaslúži.

Na počiatku boli dvaja významní nemeckí šachisti Josef Kling (1811-1876) a Bernhard Horwitz (1807-1885), ktorí sa ešte pred rokom 1846 presídlili do Anglicka, tam sa spoločne venovali teórii koncovej hry a vytvorili množstvo štúdií veľkého teoretického významu. Dnes už nemožno zistiť, či na to prišli sami, alebo sa nechali inšpirovať nejakou partiou, je ale fakt, že roku 1853 uverejnili klasickú koncovku – štúdiu, ktorú prinášame na dnešnom diagrame. Po prvých ťahoch 1.g6 V:h6 vyhrá biely celkom jednoducho: túto cestu by mal ovládať aj veľmi málo skúsený šachista.

Kontrolná notácia: b. Kf5 Pg5 h6 (3), č. Kd1 Vh8 Pb5 (3), biely začne a aj pri najlepšej obrane čierneho vynúti výhru. Riešenie prinesieme o týždeň.

Riešenie skladby č. 215 (Ďačuk – mat druhým ťahom): Zvodnosti 1.Dh1? s dvojitou hrozbou 2.Dd1 a Da1 mat, 1...V:e3 2.Dd5 mat (1...Vg1 2.D:e4 mat), 1...Vg2! a 1.Dh5? hrozí 2.Dd5 mat, 1...Vg5 2.Dd1 mat, 1...Jc7 2.Dc5 mat, 1...f5!, riešenie 1.Da8 hrozí 2.Dd5 mat, 1...Vg5 2.D:e4 mat, 1...Jc7 2.Da1 mat (1...Ve5 2.Vd3 mat). Zámena dvoch matov spojená so zámenou funkcie ťahov (Dd1, Da1, Dd5 sa vyskytujú vo funkcii hrozieb, ako aj variantových matov), ale každému sa musí páčiť aj hra bielej dámy v štyroch rohoch šachovnice. (ff)

Vzad << ● >> Vpred