Skladba č. 4 – originál
Bedrich Formánek, Bratislava
(podľa Abu-Naima al-Chadima)
         |
Mat 3. ťahom (5–3)
b) Kf8 na g8
KOMPOZIČNÝ ŠACH
(25.9.1999)
|
Skladba č. 4 – originál Bedrich Formánek, Bratislava (podľa Abu-Naima al-Chadima)
Mat 3. ťahom (5–3) b) Kf8 na g8 |
MODERNIZÁCIA
Trojťažka al-Chadima, ktorú sme uverejnili v minulej rubrike, nesie typické znaky arabských mansúb: čierny hrozí rýchlym matom, ale biely sa sériou šachov, spojených obyčajne s obeťami figúr, nielen že zachráni, ale sám dá mat: riešenie skladby č. 3 je teda 1.Jh5+ V:h5 2.V:g6+ K:g6 3.Ve6 mat. V súčasnosti by sa takáto skladba pokladala za primitívnu, alebo aspoň vyslovene začiatočnícku: má iba jeden variant, začína sa šachom, všetko je vynútené a bez akejkoľvek jemnosti, navyše sú v nej aj zbytočné figúry. Otázka znie, či sa dá s takouto myšlienkou niečo urobiť v duchu moderného kompozičného šachu. Veľa asi nie, ale čosi predsa – výsledok je na diagrame:
Kontrolná notácia: a) b. Kf8 Vf1 Vh1 Jf3 Pg4 (5), č. Kg6 Ve7 Pg5 (3), b) premiestniť bieleho kráľa na g8; v oboch pozíciách biely začne a dá mat najneskôr tretím ťahom. Ide o vytvorenie dvojníka (obe pozície spolu sa nazývajú dvojčatá), pričom je dôležité, aby napriek malej pozičnej zmene mali zreteľne odlišné obsahy. Riešenie prinesieme o týždeň. Rozšírenie obsahu skladieb formou dvojčiat je jednou zo základných metód tvorby súčasných šachových skladateľov. V tomto prípade však vzniká otázka, či nový autor má právo "požičať si" skladbu klasika a takto s ňou manipulovať. Názory azda nie sú celkom jednotné, ale silne prevažuje mienka, že je to dovolené, ak sa nový autor otvorene a priamo nad diagramom prizná, z čoho vychádzal. Otázka predchodcovstva a plagiátorstva má v kompozičnom šachu podobné miesto ako v hudbe, alebo výtvarnom umení.