sa rozhodol, že pôjde na vandrovku. Vzal si ruksak, do neho obživu, jemne perlivú minerálku, nožík, lyžičku a 10 eur.(31.5.2014)
Rozprávka Ako išli šachové figúrky na vandrovku
Biely pešiak sa rozhodol, že pôjde na vandrovku. Vzal si ruksak, do neho obživu, jemne perlivú minerálku, nožík, lyžičku a 10 eur.
Vybral sa ráno z bielej veže 
po výdatných raňajkách a cestou si spieval.
Na konci ulice stretol bieleho koníka 
: "Koník, koník, chceš ísť so mnou na vandrovku?" odpovedal: "Yes, I will!"
Tak išli pekne spolu biely s bielym . Tesne za mestom na ceste stretli bielu dámu 
a spýtali sa jej: „Dáma, dáma, pôjdeš s nami na vandrovku?" odpovedala: „Nechcela som, trochu sa aj bojím, ale prehovorili ste ma.“
|
|
A tak išli spolu , a po krajnici cesty asi 100 m a zišli na vedľajšiu cestu. Neďaleko bola strelnica a na nej niekoľko bielych strelcov 
. Biely sa spýtal jedného z nich: „Strelec, strelec, pôjdeš s nami na vandrovku?" si všetkých dobre obzrel, najmä dámu, ktorá sedela na koni, a odvetil: „S radosťou!" a pušku si prehodil cez plece.
A tak sa pobrali pešiak , koník , dáma a strelec smerom k lesu. Cestou natrafili na krčmu. Vošli dnu, a koho nevidia? Za veľkým čistým stolom s bielym obrusom sedel čierny kráľ 
a pred sebou mal veľké čierne pivo. Biely sa spýtal: „Môžeme si k Vám, Vaše veličenstvo, prisadnúť?" Čierny sa potešil a povedal: „Ale, samozrejme! Ste mojimi hosťami. Čo si dáte?"
si poprosil malé svetlé pivo, dáma malý biely rum, strelec svetlú vineu a koník grilované seno a čistú H2O.
Krátko družne pobesedovali a potom na pokyn čierneho kráľa nastúpili do pripraveného zlatého koča a dva silné čierne kone 
ich ťahali do lesa. Biely koník vypomáhal.
Aké bolo ich prekvapenie, keď v strede hustého čierneho lesa sa zrazu objavila veľká čierna veža 
. Každá figúrka mala v nej pripravenú krásnu izbu s čierno-bielou kúpeľňou, mydlom, zubnou kefkou a pastou, avšak s výnimkou bieleho , ktorý sa ubytoval v nádhernej stajni s chladničkou a televízorom.
A tak si tam všetci krásne žili. Čierny sa po čase oženil s bielou , čím sa z nej stala kráľovná. Mali potom 4 deti, z toho dve princezné a dvoch princov. Služobníctvo im vo dvore postavilo veľkú šachovnicu s pieskom, šmýkačkami, hojdačkami a preliezkami. Ani ostatné figúrky sa nenudili, chodievali na huby a výlety a občas si zahrali šach.
Biely si veľmi obľúbil poľovačky, ale súčasne sa pripravoval aj na boj s nepriateľom. Raz si len tak pre zábavu strieľal v okolí čiernej veže a omylom trafil do jej zvonu.
Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec.
Biely povedal: "The end."
Autor: Bedrich Formánek
