Vzad << ● >> Vpred

ŠACH

(6.9.1974)

Kontrolná notácia: biely Kh7 Vc5 Je4 Jf2 Pe3 (5 kameňov), čierny Kf5 Va6 Vh4 Sb2 Sg4 Jb5 Pa7 e5 e6 h5 (10 kameňov), biely začne a dá mat najneskôr šiestym ťahom. Problém má síce "na našu rubriku" nezvyčajnú dĺžku, ale iste ho mnohí riešitelia zdolajú. Tematický pokus 1.Jg3+? viazne na dva úniky kráľa po 1...Kf6 2.Jfe4+ Ke7! a Kf7! – úlohou bieleho je zlikvidovať únikové polia. Riešenie pošlite do 13 dní na adresu redakcie Nedeľnej Pravdy, Štúrova 4, 893 39 Bratislava, s poznámkou ŠACH pri adrese. Troch riešiteľov odmeníme knihou.

Riešenie problému č. 672 (Vilem) z 19. júla: 1.De6 s trojitou hrozbou 2.De4, D:f6, Dg4 mat, pričom dané maty vyjdú postupne na 1...K:f3, Jf2, Jg3 – a po 1...f5 vznikne nový mat 2.De3. Téma poloobrán.

Riešenie problému č. 673 (Dobák) z 19. júla: zvodnosť 1.d:e5? hrozí 2.Dd4 mat viazne na 1...Jc6!, riešenie 1.Jb4 hrozí 2.Sd5 mat – a v obidvoch prípadoch varianty 1...Je6, Dd6, Ve3 2.Sh7, J:d6, D:e3 mat s cyklickým vystriedaním obranných motívov napadnutia, šachu a prerušenia hrozbovej figúry. Mlynkova téma a slovenská škola vôbec si získava čoraz väčšiu popularitu.

Knižné ceny za riešenie č. 672 a 673 vyhrávajú: manželia Boháčkovci, 468 44 Josefův Důl 349, Ján Murgaš, T. Vansovej 18, 974 01 Banská Bystrica a Igor Palčo, Sídlisko G/22, 064 01 Stará Ľubovňa.

* Druhým majstrom sveta v šachu sa stal Emmanuel Lasker. Narodil sa 24. decembra 1868 v Berlinchene (na území terajšieho Poľska), pre šachovú kariéru neskončil štúdium matematiky, ale získal doktorát filozofie. Majstrom sveta sa stal už ako 25-ročný, keď r. 1894 porazil W. Steinitza v pomere 10:5 pri 4 remízach (zápas sa hral v New Yorku, Philadelphii a Montreale). A potom kraľoval na šachovom tróne plných 27 rokov, čo je najdlhšie spomedzi všetkých majstrov sveta. V odvetnom zápase v Moskve r. 1896-1897 porazil Steinitza +10 –2 =5, r. 1907 zdolal v New Yorku a Chicagu F. Marshalla +8 –3 =5, r. 1908 v Düsseldorfe a Mníchove S. Tarrascha +8 –3 =5 a r. 1909 v Paríži D. Janovského +7 –1 =2. Po sérii vysokých víťazstiev nasledovala r. 1910 vo Viedni a Berlíne remíza s K. Schlechterom +1 –1 =8 (ktorá na obhájenie titulu podľa propozícií postačovala) a vtom istom roku ešte jedno vysoké víťazstvo v odvete s Janovským +8 –0 =3 (v Berlíne). V najbližších rokoch a ani počas I. svetovej vojny sa zápasy nekonali a tak titul Laskerovi vydržal až do r. 1921. Ale aj po jeho strate s Capablankom, Lasker ešte mnoho razy dokázal svoje mimoriadne šachové schopnosti, dokonca aj vo veku takmer 70 rokov. Pred druhou svetovou vojnou emigroval z fašistického Nemecka najprv na kratší čas do ZSSR a r. 1937 do USA. Zomrel 13. januára 1941 v New Yorku. Ako autor mnohých šachových kníh a redaktor časopisov, sa veľmi zaslúžil o rozvoj šachu na celom svete.

Vzad << ● >> Vpred