Problém č. 279
Vasilij a Michail Platov, ZSSR
II.–V. cena, Bohemia 1906
         |
Biely remizuje (3+4=7)
ŠACHOVÉ OKIENKO
Vedie Ivan Garaj
(10. 3. 1967)
|
Problém č. 279 Vasilij a Michail Platov, ZSSR II.–V. cena, Bohemia 1906
Biely remizuje (3+4=7) |
Kontrolná notácia: bKb3 Vb8 Sa6 (3), čKa1 Je1 Pb2 e2 (4) – biely ťahá a remizuje. Ďalšia nádherná patová štúdia, v ktorej biely dosiahne cieľ už v piatom ťahu.
Kapitoly z histórie šachu
Veľké reformy pri prechode zo stredovekého po nový šach znamenali zmeny pravidiel. Bolo to hlavne rozšírenie pohybu dámy a strelca a zavedenie rošády. Tieto zmeny nastali tak rýchlo, že sa nedá presne povedať, či vznikli koncom 15. storočia v Španielsku, Taliansku alebo vo Francúzsku. Fakt je, že rošáda sa začala používať až neskoršie. Starý šach sa udržal už len krátky čas. Bolo to hlavne zásluhou nových problémov, ktoré sa skladali na základe nových pravidiel a získali si veľkú obľubu. Staré pravidlá tak postupne zanikli a keď potom mohutný rozvoj praktickej hry problémy úplne zatlačil, zanikli aj stopy starého šachu. Z kníh tejto doby treba spomenúť hlavne spis Lucenov: Arte de axeders (Učebnica šachu) z roku 1497, ktorý už obsahuje pravidlá dnešného šachu. Ide o prvú "lastovičku" vtedajšej teórie. Veľkú popularitu mal tiež Damianov spis z roku 1512, preložený hlavne pre svoju problémovú časť do cudzích jazykov. No prvým šachovým teoretikom bol španielsky kňaz Ruy López. I. G.