Vzad << ● >> Vpred

ŠACHOVÉ OKIENKO

Vedie Ivan Garaj

(17. 9. 1966)

Kontrolná notácia: bKh3 Vf1 Sc4 Jd3 Pd5 e4 f3 g2 (8), čKa2 Sg1 Jb3 Pa3 b4 c5 d6 e5 f4 f2 g3 (11) – osemťažka.

Šach a špióni

Počas I. svetovej vojny sa v Zürichu prihodil pozoruhodný špionážno–šachový príbeh. V známom kabarete tam vystupovala estrádna speváčka Adrienna Riza. Večer spievala na scéne a potom celý voľný čas popíjala kávu v kaviarni, kde pozorne hľadela na šachovnicu jedného hráča. Keď začali francúzske vojská ofenzívu, tento "záhadný šachista" neočakávane zmizol. O niekoľko dní sa však vrátil a nenápadne zaujal svoje pravidelné miesto v kaviarni. Ráno, keď prišla aj speváčka, začal zrazu šachista robiť nepochopiteľné ťahy. Hneď potom na druhý deň Riza opustila Zürich. Francúzska ofenzíva bola neúspešná. Až o niekoľko rokov sa zistilo, že šachista pomocou ťahov na šachovnici prezradil svojej spoločníčke plán francúzskej ofenzívy, ktorý potom Riza oznámila nemeckej kontrarozviedke. A tak sa stal aj šach zbraňou špiónov. Pravda, nie je to nič nové, veď už r. 1824 prvý ruský šachový majster Petrov povedal, že "šachová hra a jej manévre majú analógiu s vojenským umením". Známe sú jeho vojenské úlohy "Útek Napoleona z Moskvy" a "Partizánska vojna" (viď Šachový kútik z 8. 4. 1965, problém č. 175), venované víťazstvu Kutuzovova proti Napoleonovi roku 1812. Podľa vzoru Petrova skladal vojenské úlohy u nás už menej známy veľký ruský šachista a básnik – I. S. Šumov. Nasledujúca úloha, ktorú nazval "Prechod cez Balkán", bola zložená v čase rusko–tureckej vojny na konci 70. rokov minulého storočia a jej symbolický význam bude iste každému jasný. I. G.

Vzad << ● >> Vpred