Vzad << ● >> Vpred

ŠACHOVÉ OKIENKO

Vedie Ivan Garaj

( 6. 8. 1966)

Kontrolná notácia: bKe5 Jh5 Pg6 (3), čKh8 Je8 (2) – biely ťahá a vyhrá podľa stredovekých pravidiel. Riešenie: 1.g7+ Kg8 2.Jf6+! a výmenou jazdca bielemu zostal pešiak – teda vyhral. Vtipnejší je variant po 1...J:g7 2.Jf6! a biely dobyl jazdca – teda vyhral.

Kapitoly z histórie šachu

Šach v stredoveku. Šachové pravidlá stredoveku sa od arabských zmenili veľmi málo. Rošádu v stredoveku ešte tiež nepoznali. Ak však kráľom nebolo ešte ťahané, mal možnosť skočiť na ľubovoľné tretie pole. Toto isté pravidlo bolo povolené kráľovnej z pôvodného poľa a z poľa, na ktorom sa premenil pešiak v dámu. Pešiakom bol povolený dvojkrok z pôvodného poľa. Ak však prešiel na posledné pole, mohol sa premeniť len na dámu. Cieľom bolo dosiahnutie matu, no aj pat sa pokladal za výhru. V niektorých krajinách však bolo zvykom, že za pat sa platilo len polovicu zo stávky. Ba niekde sa počítalo za výhru aj to, keď niektorý zo súperov stratil všetky kamene. Príkladom je nasledujúca "štúdia", ktorú zostavil v r. 1283 španielsky kráľ Alfons X Múdry. Obsahuje asi 150 sviežich miniatúriek zväčša arabského pôvodu – teda mansúb.

Tradícia však už dávno nedovolila vziať figúru kráľa. Toto šachové pravidlo vtipne použil francúzsky kráľ Ludvik VI. vo vojne s Anglickom pod Brennwillom roku 1119, kde jeho vojská utrpeli porážku. Stalo sa to takto. V rozhodujúcom momente boja chytil jeden anglický vojak Ludvikovho koňa za uzdu a vykríkol: "Kráľ je vzatý!" Nato Ludvik odvetil: "Ty hlupák, nevieš, že v šachovej hre sa kráľ neberie!?" A zvalil mečom na zem onemevšieho vojaka. (Pokračovanie)

Riešenie problému č. 245 (Mehlhorn) z 2. 7. 1966. 1.Jd1 1...Ke4, Kc4, Kc6, Ke6 2.Jc3, Je3, Jb4, Jf4 mat. Zaujímavé spracovanie témy hviezdy so symetrickými matmi. I. G.

Vzad << ● >> Vpred