Vzad << ● >> Vpred

ŠACHOVÉ OKIENKO

Vedie Ivan Garaj

(22. 1. 1966)

Kontrolná notácia: bKh1 Da2 Sa5 Sc8 Jb5 Jd7 Pc4 (7), čKc6 Sf8 Ja8 Jf3 Pg4 (5) – dvojťažka.

Kapitoly z histórie šachu

Od čaturangy po šatrang. Čaturanga, najstarší predchodca dnešnej šachovej hry – ako sme už o tom písali – sa hrala pôvodne zo štyroch strán a so štyrmi hráčmi (ťažko tu ešte hovoriť o šachistoch). Už samotné slovo čaturanga sa skladá z dvoch: čatur – štyri a anga – oddiel, t. j. štyri oddiely. "Armáda" každého z hráčov pozostávala zo štyroch radov "vojsk": strelcov, jazdcov, bojových vozov a pechoty. Pohyb figúr sa však riadil náhodne – hádzaním hracej kocky. Cieľom hry bolo zničenie všetkých figúr súperov.

Keď sa čaturanga v VI. storočí rozšírila do Strednej Ázie, našla veľký obdiv u všetkých arabských národov, no zaznamenala aj podstatné zmeny. Nehrali ju štyria, ale dvaja (šatr) hráči a podľa toho dostala aj meno šatrang. Hlavná zmena však spočívala v tom, že výsledok hry nezodpovedal náhode, ale ľudskému rozumu. Pravidlá tohto druhého historického stupňa súčasnej šachovej hry sa čiastočne podobali dnešným: kráľ, veža a jazdec chodili rovnako ako dnes. Strelec pôsobil po diagonále na tretie pole (napr. z h3 na f5, alebo f1) a ak mu v ceste stála ľubovoľná figúra (biela aj čierna), mohol ju preskočiť, ale právo brať nemal (figúra je známa pod menom arabský alfil). Dáma bola slabá figúra, pohybovala sa po diagonále len o jedno pole. Pešiak nemal právo v počiatočnom postavení postúpiť o dve polia a na poslednom rade sa mohol premeniť len na dámu. Za výhru sa počítal nielen mat, ale aj pat, a navyše strata všetkých figúr súpera. (Pokračovanie o 3 týždne)

Vzad << ● >> Vpred