ŠACHY
Vedie Bedrich Formánek
(8.7.1954)
Korešpondenciu pre túto rubriku posielajte na adresu redakcie Ľudu, Bratislava, Michalská 3, s poznámkou "ŠACHY".
Polofinále preborov ČSR
Od 4. do 19. júla 1954 sa hrajú v Bratislave, Chomutove a Jablonci polofinálové turnaje o prebor ČSR na rok 1954. Na každom z nich sa zúčastní 16 šachistov; prihlásení majstri a víťazi štvrťfinálových turnajov. V Bratislave hrajú majstri J. Kozma, Hoffman, Rejtiš, dr. Zobel, Potúček, Hukel, Průcha, Dobiáš, kandidáti majstrovského titulu Kühn, Urbanec, dr. Škrovina, Čučka, Antoš, dr. Lendl, Zikuška a Koska (hrá sa v budove Techniky na Gottwaldovom námestí denne od 15. hod. a dohrávky od 8. hod.). Zo slovenských šachistov hrajú v Chomútove m. Šefc a m. E. Kozma a v Jablonci kandidát Delmár. – Prví štyria z každého turnaja postupujú do finále (na jeseň v Prahe).
SSSR – MAĎARSKO – ČSR (VI.)
V Maďarsku, ako sa zdá, boli v rokoch 1945-1950 trojťažky menej obľúbené a v samotnej skupine by ich bol zrejme nedostatok. Asi preto sa maďarskí skladatelia rozhodli spojiť ich s viacťažkami. O prebore 1951-1952 rozhodli rovnako, tu však trojťažky nadobudli už veľkú prevahu. – Urobiť stručné resumé obidvoch preborov nie je vec ľahká – vzhľadom k šírke oblasti troj- a viacťažiek. Uspokojíme sa preto poznámkou, že v Maďarsku aj tu zvíťazila skoro absolútne strategická škola a overíme si to na troch vynikajúcich príkladoch:
Úloha č. 72, Á. Molnár, Prebor Maďarska 1951-52, 2. miesto – "Vörös Meteor", 1952, I. cena, biely: Kg7, De1, Vc7, Vf2, Se7, Sf1, Jd3, Jf3, Pb2, f6, f7, g3 (12), čierny: Ke4, Db3, Vd7, Sc8, Pa4, b6, b7, c4, e3, e5, h5 (11), mat 3. ťahom. Výborný úvodník 1.Sf1-g2! pridá k dvom voľným poliam čierneho kráľa (d5, f5), ďalšie (d3), takže v hrozbe ho musí biely znovu kryť; tým je diferencovaný odstup jazdca: 2.Jf:e5+ Kd4 3.Vf4 mat. V obranách D:d3, V:d3 a c:d3 (aby po 2.Jf:e5+ nasledovalo K:e5!) si čierny škodí blokovaním uvoľneného poľa; nasleduje zaujímavá antiduálová hra: 1...D:d3 2.Jg5+ Kd4 3.Je6 mat (antiduál 2.Jg1+ 3.Je2? a 2.Jh4+ 3.Jf5? – e2 a f5 kryje dáma), 1...V:d3 2.Jg1+ Kd4 3.Je2 mat (3.Jf5?, 3.Je6? – f5 a e6 kryje Sc8), 1...c:d3 2.Jh4+ Kd4 3.Jf5 mat (3.Je6?, 3.Je2? – e6 kryje dáma, c2 pešiak). Úloha ukazuje, že typická dvojťažková tematika (v tomto prípade antiduálové blokovanie poľa) sa dá veľmi vhodne použiť aj v trojťažke, pričom kombinačné obohatenie, spôsobené dĺžkou trojťažky môže byť zvlášť pôsobivé. Dvojbatéria Vf2, Sg2, Jf3 hrá ešte v dobrom prídavku 1...Kf5 2.Jh2+ (a nie 2.Jf:e5+? e:f2 3.De5?) Na 1...K:d3 ide 2.Db1+ a po 1...Kd5 2.Jf:e5+ sa využije Se7 (trochu málo!).
Úloha č. 73, F. Fleck, Prebor Maďarska 1945-50. 5. miesto – Jubilejný maďarský turnaj 1948-49, I. cena: biely: Kg7, Va5, Vf7, Sb3, Sf6, Jc3, Jd8, Pc6, d2, f3, g5, h4 (12), čierny: Kf5, Da1, Sc8, Se5, Jg4, Jg8, Pa2, d3, e3, e7, f4, g6, h6 (13), mat 3. ťahom, 1.Vf7-f8! hrozí 2.Sf7 a 3.S:g6 mat. Čierny sa bráni dôvtipným spôsobom: J4:f6, J8:f6 a e:f6 – viaže svoje figúry, dúfajúc, že v hrozbe ich biely rozviaže (tzv. Šifmanova obrana, používaná zase často v dvojťažkách). V druhom ťahu (po rozviazaní 2.Sf7) by sa potom čierny bránil šachom bielemu kráľovi. Biely však odpovedá s priamo rafinovaným vtipom: 1...J4:f6 2.Sd5! a 3.Se4 mat, 1...J8:f6 2.Jd5! a 3.J:e7 mat, 1...e:f6 2.Jb5! a 3.Jd6 mat – nerozviaže tú figúru, ktorá si svojím prvým ťahom robila nádej na šach bielemu kráľovi v druhom, rozviaže však inú figúru, ktorá práve dôsledkom obrán nádej na šach stratila (už nemôže hrať 2...S:f6+?). Tento v určitom zmysle paradoxný logický obrat v boji bieleho s čiernym dáva úlohe zvlášť pôvodný a pôvabný ráz. Pridaný variant 1...e6 2.Jf7 a 3.Jd6 mat.
Úloha č. 74, Ö. Nagy, Prebor Maďarska 1945-50, I. miesto – Tijdschrift 1947. biely: Ke8, De3, Vg1, Sc3, Pb3, b4, c2, d2, e2, e6, f3, f4 (12), čierny: Ka1, Db2, Vb1, Pa2, a3, b5, e7, h7 (8), mat 7. ťahom. – Dvojnásobný preborník Ö. Nagy skladá predovšetkým trojťažky, avšak uvedená sedemťažka, ktorá získala najviac bodov zo všetkých zúčastnených úloh, je iste jeho najvtipnejšou skladbou z posledných rokov: 1.f4-f5 tempo. Keď čierny nechce byť hneď zmatovaný, musí ťahať pešiakom; tu sa hra rozvetvuje do dvoch analogických variantov: 1...h6 2.Dd4 h5 3.Dg7! h4 4.Se5 h3 5.Dg3 h2 6.D:h2 (tempo) V:V 7.D:V mat, 6...D:S 7.D:D mat; 1...h5 2.Sd4 h4 3.Df2 h3 4.Ve1 h2 5.Dh4 h1D 6.V:h1 (tempo) V:V 7.D:V mat, 6...D:S 7.D:D mat. Typická biela kombinácia sa zakladá na opakovaní témy "ohnisiek", t. j. dvoch polí, ktoré musia byť pod dohľadom dámy. Cieľom celého manévrovania je chytiť Ph7 a pritom nestratiť ohniská z dohľadu. Maty sú čisté: toto české rúcho je však len technicky dokonalým zakončením strategického obsahu.
Novú riešiteľskú súťaž vypíšeme v budúcej rubrike.