77 Vzad << ● >> Vpred 79

Šachové okienko

Pripravuje Gorazd Kollárik

(2025/01)

Koncom novembra minulého roka si pripomenuli domáci i zahraniční šachoví skladatelia 1. výročie úmrtia významnej osobnosti slovenského kompozičného šachu, ale aj svetového významu. Pri tejto príležitosti bol vypísaný jeho memoriál (spomienkový turnaj) v skladaní ortodoxných trojťažiek (na adresu usporiadateľa ich prišlo 22) a trojťahových pomocných matov s exofigúrami (prišlo 29 skladieb). Bedrich Formánek (* 6. 6. 1933 – † 19. 11. 2023) sa narodil v Čechách – Tábore, ale potom celý svoj život od r. 1937 prežil v Bratislave. Ako malého chlapca ho naučila v Petržalke matka hrať šach. Pred výstavbou novej mestskej časti sa museli odsťahovať na Zimnú ulicu, kde býval až do smrti. Začínal s praktickým (hraným) šachom, potom ho skúšal hrať aj korešpondenčne, keď nakoniec zistil, že najlepšie mu vyhovuje kompozičný šach (KŠ). Najskôr sa stal riešiteľom šachových problémov a potom sa odvážil aj na vlastnú tvorbu. Prvú skladbu zložil na dvore rodinného domu pod orechom v spomínanej časti Bratislavy pri Dunaji. Svoju prvotinu uverejnil ani nie ako 16-ročný mládenec v Práci. S pribúdajúcimi rokmi, ale ešte ako mladík, sa stal redaktorom niekoľkých šachových rubrík na Slovensku. Už v r. 1952 ako 19-ročný začal pripravovať rubriku v Práci. V tom istom roku stál pri zrode SOKŠ (Slovenská organizácia kompozičného šachu). Snažil sa získať pre KŠ čo najviac najmä mladých ľudí, s ktorými korešpondoval klasicky pomocou listov alebo výnimočne korešpondenčných lístkov. Neskôr si veľmi pochvaľoval nástup osobných počítačov a možnosť posielať poštu elektronicky. Má veľkú zásluhu na tom, že na slovenskom kompozičnom nebi sa objavilo veľa nových tvári. Z niektorých sa stali dokonca veľké hviezdy, ale aj malé hviezdičky, ktoré rýchlo zhasli, lebo sa im minulo palivo na ich ďalšiu existenciu. Takýmto spôsobom som sa s ním zoznámil aj ja, teda formou písomného styku. Po krátkom čase nastalo osobné stretnutie v BKKŠ (Bratislavský krúžok kompozičného šachu), ktorý založil v r. 1973. Spoznal som v ňom komunikatívneho človeka, ktorý rád poradil pri skladaní úloh. Viedol si presnú evidenciu stretnutí s konkrétnymi menami i priezviskami, kde mal prirodzene sám najpočetnejšiu účasť. Mal organizačné schopnosti, a preto dokázal zorganizovať veľké množstvo školení pre kompozičných šachistov. Nemal rád, ak sa tam počas každodenného programu hrali šachové partie. Odporúčal ich hrať v hotelovej izbe. Pri rozhovore v kolektíve obyčajne povedal aj niečo vtipné, aby rozosmial prítomných. Pracoval ako docent na Elektrotechnickej fakulte SVŠT (neskôr STU) v Bratislave (niekoľko rokov aj ako vedúci katedry elektrotechnológie). Každoročne sa tam konali šachové stretnutia študenti vs. učitelia. Hral samozrejme v tíme pedagógov, ale ako sa sám priznal, tak nie veľmi rád. Hovoril, že ak chce človek dosiahnuť v kráľovskej hre určitú výkonnosť, tak sa musí orientovať len jedným smerom. O našej šachovej rubrike vedel a poslal do nej aj jeden svoj originál na uverejnenie. Chcel mať náš časopis vo svojej šachovej knižnici, a preto som mu ho poslal. Jedenkrát sa stal dokonca výhercom ako riešiteľ. Dožil sa vysokého veku, lebo nefajčil a nepožíval vo veľkom množstve alkoholické nápoje, čo však samozrejme nestačí. Život prežil v dvoch šťastných manželstvách a vychoval tri deti. Pochoval dve milované manželky. Za jeho potomkov však môžeme považovať aj všetkých šachových skladateľov, ktorých priviedol k tejto ušľachtilej záľube, lebo podľa neho je kompozičný šach nespornou a krásnou súčasťou národnej kultúry. KŠ sa mu stal celoživotnou záľubou a bez neho si nevedel svoju existenciu na tomto svete predstaviť. Takmer denne mal na stole šachovú súpravu s nejakou skladbou, ktorú sám zložil alebo pripravoval pre šachovú rubriku. Ešte ako 90-ročný letel na Blízky východ do Spojených arabských emirátov prevziať zlatú medailu v 11. celosvetovej súťaži kompozičných tímov pre Slovenskú republiku. Niekoľko mesiacov pred jeho náhlym úmrtím sa o ňom pochvalne rozprávali riešitelia na medzinárodnej súťaži v Bratislave – Petržalke, kde hodnotili jeho fyzický i psychický stav. Došli k záveru, že vyzerá tak na sedemdesiatnika, ktorý má ešte všetko v hlave v poriadku. Niekedy človek umrie nečakane v posteli počas nočného spánku, inokedy mu klesne dolu hlava za stolom počas jedenia, čo sa stalo v jeho prípade a osamote. Pravdepodobne ani pravidelné lekárske vyšetrenia nedokážu pacientovi určiť dĺžku života, lebo ľudský organizmus je veľmi zložitý biologický tvor. Hovorí sa, že každý človek je nahraditeľný. Dve šachové rubriky ako štafetový kolík po ňom prevzali iní renomovaní slovenskí šachoví skladatelia a tiež BKKŠ pokračuje neprerušene ďalej. Ak by sa o tom Beďo, lebo tak ho priatelia familiárne volali, dozvedel v šachovom nebi, určite by mal veľkú radosť.

Väčšinu svojich skladieb uverejnil samostatne, ale niektoré aj v spoluautorstve. Kuriozitou je dvojťažka zobrazená na diagrame a uverejnená spolu vtedy s jeho 14-ročným synom. Biely v nej začne a dá mat 2. ťahom! V skladbe nájde pozorný riešiteľ analógiu v ťahoch čierneho kráľa s batériovými matmi (veža a jazdec) a veží na tie isté polia spojené s blokovaním.

Riešenie pošlite na e-adresu: casopis@leopoldov.sk alebo odovzdaním na MsÚ v Leopoldove do 25. 4. 2025. Jeden vyžrebovaný riešiteľ bude finančne odmenený. Ako výherca za správne vyriešenie skladby č. 77 bol vyžrebovaný Peter Hatala. Blahoželáme!

Riešenie skladby č. 77 (Sachsel): 1.f:g5! hrozí 2.Df5 mat, 1...Vf4, Jf4 2.Ve1, Sf3 mat, 1...Dd5, Jd5 2.De2, Jc5 mat, 1...Ve5, Je5 2.d5, d:e5 mat. Náročná kombinačná dvojťažka s päťnásobným blokovaním polí; len po 1...Je5 sa využíva iný motív. V Malej encyklopédii šachu (Olympia Praha a Šport Bratislava 1989) heslo Sachsel nenájdeme, hoci by si ho tento talentovaný kompozičný šachista iste zaslúžil. Príčina je asi v tom, že boli neznáme Robertove dátumy narodenia i úmrtia, ale sa tiež nevedelo, či ide o pseudonym alebo sa za ním skrýva jeden a možno aj viacerí šachisti. Tiež je zaujímavé, že po r. 1945 publikovanie jeho skladieb zaniklo, čo mohlo mať rôzne príčiny. Takéto náhle skončenie skladania sa však vyskytlo tiež u iných skladateľov a nie je preto ničím výnimočným. Predpokladáme, že v období Slovenského štátu pracoval u Winterovcov v piešťanských kúpeľoch, takým spôsobom sa vyhol deportácii do koncentračného tábora, a tam popri svojej práci mal čas na kompozičnú tvorbu. Tento jeho čin schvaľujeme, lebo inak by sme ani nemali dôvod o ňom písať a tiež sa takto nezmazateľne zapísal do histórie slovenského kompozičného šachu, hoci bol českej národnosti. Nevieme, či nad šachovnicou sedel sám alebo mal pri sebe konzultanta, ale aspoň niečo sa nám podarilo zistiť o tejto „záhadnej“ osobnosti. (GK)

77 Vzad << ● >> Vpred 79